Evanjeliá sú významné tým, že nám odovzdávajú učenie apoštolov a že evanjelisti boli apoštoli alebo spolupracovníci apoštolov (porov. Dei Verbum, č. 19). Zodpovedá to aj tomu, čo bolo odovzdané tradíciou: autormi evanjelií sú Matúš, Ján, Lukáš a Marek. Prví dvaja figurujú v zoznamoch dvanástich apoštolov (Mt 10, 2-4 a ďalšie zoznamy) a druhí dvaja, v uvedenom poradí, sú učeníci svätého Pavla a svätého Petra. Moderný výskum pri kritickej analýze tejto tradície nenachádza žiadne vážne nedostatky pri pripisovaní týchto evanjelií Markovi a Lukášovi, naopak, kritickejšie sa pozerá na Matúšovo a Jánovo evanjelium. Často sa uvádza, že pripisovanie autorstva týchto evanjelií apoštolom ukazuje skôr na apoštolskú tradíciu, z ktorej spisy pochádzajú, a nie na to, že to boli oni, kto texty skutočne napísal.

Dôležitá teda nie je konkrétna osoba, ktorá evanjelium napísala, ale apoštolská autorita, ktorá za každým z nich stojí. V polovici 2. storočia svätý Justín hovoril o „pamätiach apoštolov alebo evanjeliách“ (Apológia, 1,66,3), ktoré sa čítali pri liturgických zhromaždeniach. Vyplývajú z toho dve skutočnosti: apoštolský pôvod týchto spisov a to, že boli zhromaždené pre verejné používanie – čítanie. O niečo neskôr, v druhom storočí, nám iní autori hovoria, že apoštolské evanjeliá boli štyri a iba štyri. Toto hovorí Origenes: „Cirkev má štyri evanjeliá, heretici oveľa viac vrátane jedného napísaného podľa Egypťanov a iného podľa dvanástich apoštolov. Basilides sa odvážil napísať evanjelium pod svojím menom (...) Poznám isté evanjelium, ktoré sa nazýva podľa Tomáša a podľa Matúša, a poznáme ešte aj veľa ďalších“ (Hom.I v Luk, PG 13,1802).

Podobné výrazy nachádzame aj u svätého Ireneja, ktorý naviac na istom mieste dodáva: „Slovo, tvorca vesmíru, ktorý sedí na cherubínoch a ktorý všetko udržiava v chode, raz zjavené ľuďom, nám dalo štvornásobné evanjelium, ktoré je však udržiavané jedným Duchom“ (Proti herézam 3,2,8-9). Týmto výrazom – štvornásobé evanjelium – ukazuje niečo veľmi dôležité: evanjelium je jedno, ale jeho forma je štvornásobná. Rovnakú myšlienku vyjadrujú aj názvy evanjelií: ich autori nie sú označovaní genitívom pôvodu („Evanjelium toho a toho“), ako to bolo pri iných dobových spisoch, ale výrazom kata („Evanjelium podľa...“). Týmto spôsobom sa poukazuje na to, že evanjelium je jedno, a to o Ježišovi Kristovi, ale svedčia o ňom štyri formy, ktoré pochádzajú od apoštolov a učeníkov apoštolov. Toto poukazuje na pluralitu v jednote.

Vicente Balaguer