Evanjelisti Matúš a Lukáš nám hovoria, že Ježiš sa narodil v Betleheme (pozri otázku: Narodil sa Ježiš v Betleheme alebo v Nazarete?). Matúš miesto nespresňuje, ale Lukáš poznamenáva, že Mária, keď porodila dieťa, „zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2,7). „Jasle“ nám napovedajú, že tam, kde sa Ježiš narodil, chovali dobytok. Lukáš tiež hovorí, že dieťa v jasliach bude pre pastierov znamením, že sa tam narodil Spasiteľ (Lk 2,12.16). Grécke slovo pre „hostinec“ je katályma. Je to priestranná izba v domoch používaná ako obývacia izba alebo hosťovská izba. V Novom zákone sa vyskytuje ešte dvakrát (Lk 22,11 a Mk 14,14) a označuje sa ním sieň, kde Ježiš so svojimi učeníkmi slávil poslednú večeru. Je možné, že evanjelista chce svojimi slovami poukázať na to, že toto miesto neumožňovalo zachovať intimitu udalosti. Justín (Dialóg s Tryfonom 78) tvrdí, že sa narodil v jaskyni a Origenes (Proti Celsovi, 1,51) a apokryfní evanjelisti spomínajú to isté (Jakubovo protoevanjelium, 20; Pseudo-Matúš, 13; Evanjelium detstva, 2).

Cirkevná tradícia už od počiatku hovorila o nadprirodzenom charaktere narodenia Ježiša. Svätý Ignác Antiochijský to potvrdzuje okolo roku 100, keď hovorí „pred kniežaťom tohto sveta zostalo skryté Máriino panenstvo a jej pôrod, rovnako aj smrť Pána. Tri tajomstvá, ktoré Boh urobil v tichosti“ (Ad Ephesios, 19,1). Koncom 2. storočia zaznamenáva svätý Irenej, že pôrod bol bezbolestný (Demonstratio Evangelica, 54) a Klement Alexandrijský, ktorý sa už opiera o apokryfy, tvrdí, že narodenie Ježiša bolo panenské (Stromata 7,16). V texte zo 4. storočia, ktorý sa pripisuje svätému Gregorovi Divotvorcovi z Neocézarey, sa jasne hovorí: „keď sa narodil (Kristus), zachoval lono i panenstvo nepoškvrnené, aby bezprecedentný charakter tohto narodenia nám bol znamením veľkého tajomstva“ (Pitra, Analecta Sacra IV, 391). Najstaršie apokryfné evanjeliá, aj keď trochu výstredného charakteru, si ľudové tradície uchovávajú a tieto tradície sa s vyššie uvedenými svedectvami zhodujú. Šalamúnove ódy (Óda 19), Nanebovstúpenie Izaiáša (13), Jakubovo protoevanjelium (20-21) a Pseudo-Matúš (13) hovoria o tom, že Ježišovo narodenie malo zázračný charakter.

„Prehĺbenie viery v panenské materstvo priviedlo Cirkev k vyznávaniu skutočného a trvalého Máriinho panenstva (porov. DS 427) aj pri pôrode Božieho Syna, ktorý sa stal človekom (porov. DS 291; 294; 442; 503; 571; 1880). Veď Kristovo narodenie „nezmenšilo, ale posvätilo jej panenskú neporušenosť“ (LG 57). Liturgia Cirkvi oslavuje Máriu ako „vždy pannu“ (po grécky aeiparthenon) (porov. LG 52).“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 449)

Juan Chapa