Jedným z najistejších údajov o Ježišovom živote je, že ustanovil skupinu dvanástich učeníkov, ktorú nazval „dvanásť apoštolov“. Tvorili ju muži, ktorých Ježiš k sebe osobne povolal, ktorí ho sprevádzali na jeho poslaní nastoliť Božie kráľovstvo a ktorí boli svedkami jeho slov, skutkov a vzkriesenia.

Skupina Dvanástich v spisoch Nového zákona vystupuje ako skupina stála a pevná, do ktorej Ježiš povolal „Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil“ (Mk 3,16-19). Mená apoštolov, ktoré sa objavujú v ďalších evanjeliách a v Skutkoch apoštolov, sú v podstate totožné. Tadeáš sa nazýva Júda, ale to nie je podstatné, lebo ako vidno, sú medzi nimi aj osoby s rovnakým menom – Šimon a Jakub – ktoré sú od seba odlíšené patronymikom (menom po otcovi) alebo druhým menom. Ide teda o Júdu Tadeáša. Podstatné je, že o evanjelizačnej práci veľkej časti apoštolov sa v knihe Skutkov vôbec nehovorí, čo poukazuje na to, že sa krátko na to rozptýlili a že napriek tomu sa tradícia mien apoštolov pevne ustálila.

Svätý Marek hovorí, že Ježiš: „vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov“ (Mk 3,13-15). Poukazuje tak na Ježišovu iniciatívu a úlohu Dvanástich: byť s ním a zároveň boli poslaní kázať s takou istou mocou akú má Ježiš. Ostatní evanjelisti – svätý Matúš a svätý Lukáš – sa vyjadrujú v podobnom štýle (porov. Mt 10,1 a Lk 6,12-13) . V celom evanjeliu postupne poznávame, ako Ježiša sprevádzajú, majú účasť na jeho poslaní a prijímajú jeho náuku. Evanjelisti neskrývajú, že veľakrát nechápu Pánove slová a že ho vo chvíli skúšky opustili. Ukazujú však aj na obnovenú dôveru, ktorú im dáva Ježiš Kristus.

Veľmi významné je, že počet vyvolených je dvanásť. Tento počet odkazuje na dvanásť kmeňov Izraela (porov. Mt 19,28; Lk 22,30; atď.) a nie na nejaké ďalšie, všeobecne rozšírené čísla tej doby – členov veľrady bolo 71, členov Rady v Kumráne 15 alebo 16 a dospelých členov požadovaných pri obradoch v synagóge bolo 10. Preto sa zdá jasné, že týmto spôsobom sa naznačuje, že Ježiš nemá v úmysle obnoviť kráľovstvo Izraela (Sk 1,6) na pozemskom základe, na kulte a na národe, ale ustanoviť na zemi Božie kráľovstvo. Na to tiež poukazuje skutočnosť, že pred príchodom Ducha Svätého na Turíce zaujme miesto Judáša Iškariotského Matej a počet Dvanástich sa tak dopĺňa (Sk 1,26).

Vicente Balaguer