Svätý Otec 14. decembra ráno poveril Dikastérium pre kauzy svätých, aby promulgovalo dekréty pre jedenásť káuz svätorečenia. Medzi ne patrí dekrét o hrdinských cnostiach Ernesta Cofiña (1899-1991), Guatemalčana, otca piatich detí a pediatra, ktorý svoju profesiu vykonával najmä v službe deťom z núdznych rodín. Niekoľko rokov viedol „Caritas Guatemala“. Do Opus Dei vstúpil v roku 1956.
Keď sa o oznámení dozvedel od Svätej stolice Mons. Fernando Ocáriz, prelát Opus Dei, povedal: „Ďakujme nášmu Pánovi a Panne Márii za túto radostnú správu a buďme vďační aj Svätému Otcovi za toto rozhodnutie. Ernesto odpovedal na Božiu milosť a svoje povolanie prežívaním kresťanských cností vo svojej rodine, vo svojom povolaní lekára a vo veľkorysej službe tým, ktorí to najviac potrebujú: chorým, chudobným, sirotám. Spolu s manželkou Clemenciou premenil svoj dom – obdarený darom piatich detí – na svetlý a veselý domov, ktorý bol príkladom pre tých, ktorí ho poznali.“
V rozhovore s postulátorom kauzy, otcom Santiagom Callejom, vyzdvihuje veľkorysý život Dr. Cofiña: „Ernesto vedel, ako byť milujúcim manželom a oddaným otcom. Chcel byť dobrým lekárom a veľkým profesionálom. Vedel, že práca je jeho spôsob, ako slúžiť druhým a meniť kúsok sveta, ktorý mu Boh zveril. V tomto je podobný väčšine z nás: práca a rodina sú miesta, kde musíme konať tak, ako by to robil Ježiš. Ernesto sa z celého srdca venoval službe druhým. Záležalo mu aj na tom, aby sa staral o svoj vlastný kresťanský život a povzbudzoval ľudí okolo seba, aby rástli v duchovnom živote.“
Podľa postulátora bude Dr. Cofiño „známou inšpiráciou pre cirkev v Guatemale“. Dodáva, že jeho povesť svätosti sa v posledných rokoch veľmi rozšírila: „Každý deň dostávame vypočuté prosby z mnohých miest, hoci prevládajú ľudia z jeho rodnej krajiny a – keďže bol lekárom – ľudia, ktorí hľadajú jeho príhovor za uzdravenie.“ Callejo pozýva všetkých, „aby využili tento nový krok k jeho blahorečeniu tým, že budú prosiť Boha o priazeň prostredníctvom nového ctihodného“.
O jeho živote
Ernesto Cofiño sa narodil 5. júna 1899 v meste Guatemala. V roku 1919 začal študovať medicínu na Sorbonne (Francúzsko). Dr. Robert Debré, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej pediatrie, viedol jeho doktorskú dizertáciu. V roku 1933 sa oženil s Clemenciou Samayoa a mali päť detí: Ernesta, Clotildu Clemenciu, Sofíu, Roberta a Josého Luisa.
K pediatrii pristupoval s hlbokým porozumením pre človeka, ktoré ho viedlo nielen k tomu, aby sa staral o fyzické zdravie svojich pacientov, ale aj tomu, aby si ich problémy prisvojil. Bol priekopníkom pediatrického výskumu v Guatemale, bojoval proti podvýžive a detským chorobám a zastával katedru pediatrie na Lekárskej fakulte Univerzity San Carlos (USAC).
Motivovaný vierou a túžbou po solidarite povzbudzoval a podporoval iniciatívy na obranu života. V mnohých z nich sa osobne angažoval v prospech budúcich matiek, sirôt a detí ulice. Okrem toho ponúkal konkrétne riešenia rôznych sociálnych problémov, spolupracoval pri zakladaní azylových domov a opatrovateľských centier. V rokoch 1951 až 1955 bol riaditeľom Centra pomoci pre vzdelávanie (Centro Educativo Asistencial, predtým Hospicio Nacional). Riadil aj Spolok na ochranu detí (1940-1946) a Národný boj proti tuberkulóze (1945-1946). Počas svojho vedenia Charity v Guatemale organizoval distribúciu potravín v ekonomicky znevýhodnených štvrtiach.
V roku 1956 objavil svoje povolanie do Opus Dei, inštitúcie Katolíckej cirkvi založenej svätým Josemaríom Escrivom 2. októbra 1928, ktorej cieľom je povzbudiť ľudí v každom sektore spoločnosti, aby hľadali svätosť uprostred sveta prostredníctvom bežnej práce. Počas vykonávania lekárskeho povolania a účasti na mnohých spoločenských iniciatívach zintenzívnil svoj vzťah s Bohom každodennou svätou omšou a svätým prijímaním, častou spoveďou, modlitbou, obetami v bežnom živote a inými kresťanskými praktikami. Mal veľkú úctu k Matke Božej a denne sa modlil ruženec. Venoval čas štúdiu a zdokonaľovaniu svojej duchovnej formácie. Zintenzívnil osobnú angažovanosť voči priateľom a známym, delil sa o radosť a vieru s mnohými ľuďmi. Prilákala ho myšlienka uviesť do praxe sociálnu náuku Cirkvi.
Aktívne spolupracoval s organizáciami pre vzdelávanie, odbornú prípravu a osobný rozvoj farmárov, žien, robotníkov, ľudí s veľmi obmedzenými zdrojmi a pri formovaní vysokoškolákov. V tejto službe ostatným pokračoval až do veku 92 rokov.
Počas rokov sa snažil harmonicky zosúladiť rodinný život a profesionálnu prácu. Ako raz povedal, „povolanie a život sú neoddeliteľné: popri týchto medicínsko-profesionálnych a spoločenských aktivitách je môj domáci život.“ Clemencia, jeho manželka, bola učiteľkou. Doktor Cofiño ju opísal takto: „Bola úľavou a oporou v časoch ťažkostí, povzbudením vo chvíľach zlyhania a radosťou v domove, ktorý prišlo naplniť päť detí.“ Clemencia zomrela v roku 1963. Od tohto momentu sa Ernesto intenzívnejšie venoval svojim deťom, pričom nezanedbával svoju profesiu a starostlivosť o chorých a núdznych.
Ernesto zomrel 17. októbra 1991 v meste Guatemala. Počas svojej choroby (rakovina, zistená v roku 1981, ktorá sa vrátila v roku 1991) hľadal Božiu spoločnosť a útechu.
Chronologický prehľad kauzy svätorečenia
31. júla 2000 bol za prítomnosti arcibiskupa mesta Guatemala otvorený diecézny informačný proces o živote, cnostiach a povesti svätosti Božieho služobníka. Počas 58 zasadnutí bolo vypočutých 45 svedkov. Záverečné zasadnutie sa konalo 5. apríla 2001 za prítomnosti arcibiskupa. 15. marca 2002 Kongregácia pre kauzy svätých v Ríme udelila dekrét o právnej platnosti pre diecézny proces a bol vymenovaný relátor. Medzitým sa začala príprava Positio super vita, virtutibus et fama sanctitatis Božieho služobníka. Tento dokument má 771 strán a bol predložený Kongregácii pre kauzy svätých vo februári 2021.
Komisia teologických konzultantov Dikastéria pre kauzy svätých dala 15. novembra 2022 pod vedením Propagátora viery kladnú odpoveď na otázku hrdinského uplatňovania cností Služobníka Božieho. O rok neskôr sa na riadnom zasadnutí kardinálov a biskupov vyslovili v prospech hrdinských cností Ernesta Cofiña. Napokon, dnes pápež František poveril Dikastérium pre kauzy svätých, aby vyhlásilo dekrét o hrdinských cnostiach Božieho služobníka Ernesta Cofiña.