Hneď po kňazskej vysviacke začal zakladateľ Opus Dei pracovať na zušľachtení svojich kňazských talentov tak pri vysluhovaní sviatostí, ako aj pri svojich kazateľských aktivitách. Ako získal ten svoj príznačný ostrý štýl kázania, ktorý sme mohli počúvať a ktorý môžeme naďalej oceňovať pri čítaní jeho publikovaných homílií?

Otcove kázne boli vždy náučné a vždy ich aplikoval na konkrétny každodenný ľudský život, a zároveň boli veľmi bohaté a rozmanité. Často hovoril o Božej blízkosti, o jeho prítomnosti medzi nami s takou vierou a zanietením, až sa zdalo, že do sŕdc jeho poslucháčov sa vrývajú slová nášho Pána: Regnum Dei intra vos est („Božie kráľovstvo je medzi vami“). Skutočne žil vždy s Bohom, úplne ponorený do jeho prítomnosti. Jeho kázne neboli nič iné ako prejav zamilovaného srdca.

Môžem dosvedčiť, že náš zakladateľ kázal tak, akoby sa nahlas modlil, a tak vždy povedal veci tak, ako ho náš Pán v danom momente inšpiroval. Vždy sa však na kázne svedomito pripravoval, aj keď sa chystal kázať o veciach, ktoré vedel dopodrobna a o ktorých už kázal mnohokrát. Nikdy nepoužíval prípravu, ktorú už využil pri iných príležitostiach. Vždy ju aktualizoval a prispôsoboval okolnostiam a konkrétnej situácii tých, ktorí ho počúvali. Nám kňazom radil, aby sme tiež tak robili. Svojim synom kňazom často pripomínal, aby neboli ako fráter Gerundio de Campazas, známa postava klasickej španielskej literatúry, ktorú vytvoril otec José Francisco de Isla. Tento fráter zvykol dať knihy bokom a pustil sa kázať síce mnohovravne, ale úplne bezobsažne. Tiež nás vyzýval, aby sme nenapodobňovali ani talent pána Úžasného, ktorý ráno hovorieval o tom, čo si len predtým v noci prečítal. Jediná vec, ktorá dokáže ostatných presvedčiť, je náš vlastný život žitý podľa evanjelia. Aj v tom bol jeho príklad pre nás strhujúci.

(Úryvok z knihy: Álvaro del Portillo, Rozhovor o zakladateľovi Opus Dei)