Opus Dei

Životopis svätého Josemaríu Escrivu de Balaguer, zakladateľa Opus Dei, zaujme každého, nielen dieťa.

16. októbra 1931 sa svätý Josemaría modlil v madridskej električke ponorený do starostí. Táto modlitba - prednesená na ulici - ho priviedla k tomu, aby mimoriadne hlboko pochopil, že je Božím dieťaťom. „Abba, Otče,“ modlil sa nahlas.

29. septembra slávime sviatok archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela. Pripomenieme si príbeh o tom, ako si ich svätý Josemaría vybral za patrónov Opus Dei, ako aj niekoľko textov na modlitbu.

Svätý Josemaría nestrácal odvahu ani napriek neúspechom. Zostal pevný, ale trpel, najmä pre utrpenie svojich detí. Písal sa rok 1952. Blížil sa sviatok Krista Kráľa a on sa rozhodol zasvätiť Opus Dei s jeho členmi a apoštolátmi Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

V roku 1971 sa svätý Josemaría obrátil na Ducha Svätého, aby pomohol všetkým veriacim Opus Dei. Odvtedy sa toto zasvätenie opakuje v centrách Opus Dei každý rok v deň Turíc.

Svätý Josemaría pristúpil k prvému svätému prijímaniu 23. apríla 1912, desať rokov po svojom krste. Vždy s vrúcnou úprimnosťou spomínal na výročia tohto dátumu, keď náš Pán, ako hovorieval, chcel prísť a stať sa pánom môjho srdca.

Na brehu rieky Ebro v Zaragoze stojí nádherná bazilika El Pilar na mieste, kde sa v moslimskom období nachádzal chrám zasvätený Panne Márii. Počas rokov, ktoré strávil v Zaragoze v seminári a pri štúdiu civilného práva, navštevoval svätý Josemaría Pilar denne.

Náš zakladateľ kázal tak, akoby sa nahlas modlil, a tak vždy povedal veci tak, ako ho náš Pán v danom momente inšpiroval. Vždy sa však na kázne svedomito pripravoval.

Skutočne sa mu dostalo uznania jeho zrelosti, ktorú nadobudol už v mladosti a svedčí o úsilí, ktoré náš zakladateľ vkladal do svojej ľudskej, duchovnej, apoštolskej a náučnej formácie. Už ako dieťa bol na seba veľmi náročný tak v asketickom boji, ako aj v štúdiu. Jeho priatelia z detstva i kolegovia zo školy aj zo seminára si uchovali živú spomienku na jeho priateľskosť a ochotu slúžiť, čo dokazuje, že nešlo len o čisto ľudské snaženie.

„V kaplnke seminára San Carlos v Zaragoze trávil dlhé hodiny pohrúžený do modlitby, podobne ako to robil aj v kostole Rotunda v Logroño. Opäť sa usiloval nevzbudzovať pozornosť ostatných, ale tieto dlhé návštevy nemohli zostať nepovšimnuté.“