Pokánie je správať sa vždy k ostatným, a hlavne k tvojim najbližším, s maximálnou láskavosťou. Pokánie znamená venovať sa s najväčšou jemnosťou trpiacim, chorým a tým, ktorí strádajú. Pokánie znamená trpezlivo hovoriť s nepríhodnými a otravnými ľuďmi. Znamená to prerušiť alebo zmeniť svoj program, keď si to okolnosti a zvlášť dobré a spravodlivé záujmy druhých vyžadujú.
Pokánie spočíva v tom, že budeš s dobrou náladou znášať tisíc malých nepríjemností všedného dňa a neopustíš svoju prácu, hoci ťa už prešlo počiatočné nadšenie; v tom, že vďačne zješ všetko, čo ti predložia a nebudeš si rozmarne vyberať. (Boží priatelia, 138)