Kristus žije vo svojej Cirkvi. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. Také boli Božie zámery: Ježiš, umierajúc na kríži nám dal Ducha Pravdy a Života. Kristus zostáva vo svojej Cirkvi: v jej sviatostiach, v jej liturgii, v jej ohlasovaní, vo všetkej jej činnosti.

Osobitným spôsobom zostáva Kristus prítomný medzi nami, v každodennom odovzdávaní sa v Najsvätejšej Eucharistii. Preto je svätá omša stredobodom a koreňom kresťanského života. V každej omši je prítomný Kristus celý, Hlava i Telo. Per Ipsum, et cum Ipso, et in Ipso. Pretože Kristus je Cesta, Prostredník – v ňom nachádzame všetko, bez neho je náš život prázdny. V Ježišovi Kristovi a ním poučení sa osmeľujeme povedať, audemus dicere: Pater noster, Otče náš. Osmeľujeme sa nazvať Otcom Pána neba i zeme. Prítomnosť živého Ježiša v svätej hostii je zárukou, zdrojom a naplnením jeho prítomnosti vo svete. (Ísť s Kristom, 102)