Sobota 4. týždňa v Cezročnom období: odpočinok apoštolov

Komentár na sobotu 4. týždňa v Cezročnom období. „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Odpočinok apoštolov je potrebný čas, aby boli sami s Ježišom.

Evanjelium (Mk 6, 30-34)

Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal:

„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“

Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.


Komentár

Apoštoli sa vracajú z misie, ktorú im zveril Pán. Po niekoľkých týždňoch kázania a uzdravovania chorých si môžeme predstaviť, s akým nadšením rozprávali Majstrovi o hojných plodoch svojej práce. Pri inej príležitosti nám svätý Lukáš hovorí, že učeníci vyslaní Ježišom „sa vrátili plní radosti“ (Lk 10, 17).

Je to skúsenosť v živote kresťanov všetkých čias: kontemplovať zázraky, niekedy skryté, ktoré Boh uskutočňuje prostredníctvom tých úbohých nástrojov, ktorými sme my.

Ježiš rád počúval, ako apoštoli rozprávajú o svojich dobrodružstvách v palestínskych mestách a dedinách, a keď videl, že sú unavení, navrhol im, aby si išli na chvíľu oddýchnuť.

Tento odpočinok, ktorý počas tých rokov nebol jediný, určite pozostával z konkrétneho plánu: prechádzky alebo špeciálneho jedla, možno s dobrým vínom. Predovšetkým však išlo o to, aby boli sami s Pánom, o stretnutie s ním.

Lukášovo evanjelium nám hovorí, že jedného dňa sa Ježiš „modlil sám a učeníci boli s ním“ (Lk 9, 18). Je to zvláštna veta, pretože nám ukazuje Pána v zdieľanej samote. Pre tých, ktorí sa snažia žiť v Božej prítomnosti, neexistuje nič také ako úplná samota, pretože sme stále s ním. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).

To nám pripomína, že skutočný odpočinok, potrebný a niekedy nevyhnutný, nemôže byť sebecký alebo osamelý, pretože je vždy vzťahom, s Bohom a s druhými.

Keď Ježiš s apoštolmi dorazil na miesto určenia tejto chvíle odpočinku, opäť sa stretáva so zástupom, ktorý ho neustále nasledoval, „naplnil sa súcitom s nimi“ a začal ich učiť mnohým veciam.

Krátky výlet Dvanástich s Majstrom bol skutočnou lekciou životného štýlu Kristovho apoštola, ktorý sa podľa svätého Josemaríu prejavuje tromi „príznakmi“: „hlad po stretávaní sa s Majstrom; stála starostlivosť o duše a vytrvalosť, ktorou nič neotrasie“ (Cesta, bod 934).

Giovanni Vassallo // Leonie Fahjen - Pexels