„Všetko nám už bolo dané v Kristovi.“

Ty, ktorý žiješ uprostred sveta, ktorý si jedným zo spoluobčanov, v kontakte s ľuďmi, ktorých považujú za dobrých či zlých…; ty máš pociťovať stálu túžbu dať ľuďom radosť, ktorú prežívaš, z toho, že si kresťanom. (Brázda, 321)

Keď sa rozhliadneme okolo seba a zamyslíme sa nad behom ľudských dejín, všimneme si pokrok a napredovanie. Veda umožnila človeku viac si uvedomiť svoju moc. Technika dnes ovláda prírodu zakaždým vo väčšej miere než v minulosti a umožňuje ľudstvu snívať o dosiahnutí vyššej kultúrnej a materiálnej úrovne, ako aj jednoty.

Niektorí by snáď chceli tento obraz poopraviť a poukazujú na to, že ľudia aj dnes trpia následkami vojen a nespravodlivosti, dokonca horšími ako v minulosti. Určite je v tom kus pravdy. Rád by som však posunul tieto úvahy ďalej a pripomenul, že z náboženského hľadiska človek naďalej zostáva človekom a Boh Bohom. V tejto oblasti pokrok už dosiahol svoj vrchol: je ním Kristus, Alfa a Omega, Počiatok i Koniec.

V duchovnom živote nenadíde už žiadna nová epocha, ku ktorej by sa dalo dôjsť. Všetko nám už bolo dané v Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, žije a zostáva s nami naveky. No je treba sa s ním zjednotiť skrze vieru a dovoliť, aby sa v nás prejavil jeho život a o každom kresťanovi sa mohlo povedať, že už nie je len alter Christus, druhý Kristus, ale že je ipse Christus, sám Kristus! (Ísť s Kristom, 104)