„Priznať sa okamžite.“

Dieťa moje, ak niekedy padneš, ihneď choď na spoveď a na duchovné vedenie: ukáž svoju ranu! Aby ťa mohli vyliečiť do hĺbky, aby ti odstránili všetky zárodky infekcie, hoci by ťa to malo bolieť ako chirurgický zákrok. (Vyhňa, 192)

Zhrniem priebeh tvojej choroby: tu padnem a tam sa zdvíham…: to druhé je dôležité. – Pokračuj teda v tomto dôvernom boji, hoci by si postupoval slimačím tempom. Vpred! – Dobre vieš, syn môj, kam sa až môžeš dostať, keď nebudeš bojovať: hlbina hlbine sa ozýva. (Brázda, 173)

Pochopil si, v čom tkvie úprimnosť, keď si mi napísal: „Snažím sa zvyknúť si nazývať veci ich pravým menom, a predovšetkým nehľadať pomenovanie niečoho, čo neexistuje.“ (Brázda, 332)

„Abyssus, abyssum invocat… – Hlbina hlbine sa ozýva, pripomenul som ti to už. Je to presný opis správania sa klamárov, pokrytcov, odrodilcov, zradcov: keďže sú sami znechutení tým, ako sa správajú, skrývajú pred ostatnými svoje podvody, aby sa dostali z blata do kaluže a vytvárajú tak priepasť medzi sebou a svojím blížnym. (Brázda, 338)

Úprimnosť je nevyhnutná na to, aby sme napredovali v zjednocovaní sa s Bohom. – Ak ti na hrudi sedí ,,ropucha“ mlčania, odožeň ju! Ako vždy ti radím, aby si ako prvé povedal to, o čom by si nechcel, aby sa vedelo. Ako je nám dobre, keď sa tej ropuchy pri spovedi zbavíme! (Vyhňa, 193)

Pri spytovaní svedomia vystríhaj sa nemého diabla, čo ti zväzuje jazyk. (Cesta, 236)


Chcem dostávať správy emailom

email