„Zmŕtvychvstalý Kristus je náš spoločník.“

Majster často prechádza vždy veľmi blízko nás. Pozerá na nás... Ak k nemu vzhliadneš, ak ho budeš počúvať, ak ho neodmietneš, naučí ťa, ako dať všetkému tvojmu konaniu nadprirodzený zmysel... A potom aj ty, kdekoľvek budeš, budeš rozsievať útechu, pokoj a radosť. (Krížová cesta, 8.zastavenie, č.4)

Uprostred každodenných činností, vo chvíľach keď potlačíme sebecké sklony, keď pocítime radosť z priateľstva s inými ľuďmi – vo všetkých týchto okamihoch má kresťan znovu nachádzať Boha. Skrze Krista a v Duchu Svätom, má kresťan prístup k dôvernému styku s Bohom Otcom, môže ísť po svojej ceste hľadania kráľovstva, ktoré nie je z tohto sveta, ale sa v tomto svete začína a pripravuje.

Treba sa stýkať s Kristom, v Slove a v Chlebe, v Eucharistii a v modlitbe. Stýkať sa s ním tak, ako sa stýkame s priateľom, s osobou skutočnou a živou, akou Kristus aj je, pretože vstal z mŕtvych. Kristus – čítame v Liste Hebrejom – pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.

Kristus, zmŕtvychvstalý Kristus, náš spoločník a Priateľ. Spoločník, ktorý sa nám dáva vidieť len v tieňoch, ale ktorého skutočnosť napĺňa celý náš život a vzbudzuje v nás túžbu po definitívnom spoločenstve s ním.A Duch i nevesta volajú: ,,Príď!" Aj ten, čo počúva nech volá: Príď!“ Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života... Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: „Áno, prídem čoskoro.“ „Amen. Príď, Pane Ježišu!“ (Ísť s Kristom, 116)