Aby náš svet nasledoval Kristovu cestu – jedinú, ktorá stojí za to – musíme žiť v úprimnom priateľstve s ľuďmi, ktorému bude predchádzať úprimné priateľstvo s Bohom. (Vyhňa, 943)

Často mám chuť zakričať do ucha toľkým ženám i mužom, v kancelárii či v obchode, v redakcii novín alebo na tribúne, v škole, v dielni, v baniach, na poli, že majú prinášať Krista do každého prostredia, posilnení vnútorným životom a spoločenstvom svätých podľa učenia Apoštola: ,,Zvelebujte Boha svojím životom a noste ho vždy v sebe.“ (Vyhňa, 945)

My, čo nosíme Kristovu pravdu v srdci, by sme ju mali priniesť aj do sŕdc, myslí a životov ostatných. Opak by bol pohodlnosťou, falošnou taktikou. – Znovu nad tým porozmýšľaj: žiadal ťa Kristus o povolenie vojsť do tvojej duše? – Ponechal ti slobodu nasledovať ho, ale vyhľadal ťa On, pretože sám chcel. (Vyhňa, 946)

Skutkami služby môžeme Pánovi pripraviť ešte väčší triumf, ako bol jeho príchod do Jeruzalema... Pretože už nebude žiaden Judáš, ani Getsemanská záhrada, ani temná noc... Podarí sa nám zapáliť svet ohňom, ktorý on priniesol na zem!... A svetlo pravdy – náš Ježiš – ožiari mysle ľudí v dni bez konca. (Vyhňa, 947)