„Naučte sa robiť dobre.“

Keď si s nejakým človekom, musíš vidieť dušu: dušu, ktorej je treba pomôcť, dušu, ktorú je treba pochopiť, s ktorou je treba spolunažívať a ktorú je treba spasiť. (Vyhňa, 573)

S obľubou citujem niekoľko slov, ktoré nám Duch Svätý oznamuje ústami proroka Izaiáša: discite benefacere, učte sa robiť dobro. (...)

Láska k blížnemu je prejavom lásky k Bohu. Ak sa teda budeme usilovať o zdokonaľovanie tejto cnosti, nemôžeme si stanoviť žiadnu hranicu; keď ide o Pána, jedinou mierou je milovať bez miery. Pretože sa mu nikdy nebudeme môcť dostatočne odvďačiť za to, čo pre nás urobil, a pretože Božia láska k ľuďom sa prejavuje práve takto: bez miery, bez vypočítavosti, bez hraníc. (...)

Milosrdenstvo sa nezastavuje pri obyčajnom súcitnom postoji: milosrdenstvo je prebytkom lásky, ktorá so sebou zároveň prináša aj prebytok spravodlivosti. Milosrdenstvo znamená mať citlivé srdce – ľudsky i nadprirodzene – preniknuté pevnou, obetavou a veľkorysou láskou. (Boží priatelia, 232)