Pán sa chápe iniciatívy a vychádza nám v ústrety. Dal nám tento príklad, aby sme spolu s ním slúžili druhým a aby – rád to opakujem – sme veľkoryso položili svoje srdce na zem, aby ostatní mohli šliapať po mäkkom a spríjemnili im tak ich boj. Mali by sme sa takto správať, pretože sme deťmi toho istého Otca, Otca, ktorý neváhal vydať nám svojho milovaného Syna.

Lásku nevytvárame my; zaplavuje nás s milosťou Božou: ,,pretože On nás miloval prvý.“ Je treba nechať sa touto nádhernou pravdou predchnúť: « Ak môžeme milovať Boha, je to preto, že Boh si zamiloval nás. » Všetci, ty i ja teda môžeme priam rozhadzovať lásku pre tých, čo nás obklopujú, pretože sme boli skrze lásku Otca zrodení k viere. Proste Pána smelo o tento poklad, o nadprirodzenú cnosť lásky, aby ste ju mohli uskutočňovať i v tých najmenších detailoch.

My kresťania sme často nevedeli na tento dar odpovedať; často sme ho znevažovali, ako by sa jednalo iba o akúsi bezduchú, chladnú almužnu; alebo sme ho zredukovali na viac či menej formálnu dobročinnosť. Dobre to vystihla istá chorá žena, keď si rezignovane povzdychla: No áno, tu so mnou zaobchádzajú milosrdne, ale moja matka sa o mňa starala s láskou. Láska vychádzajúca z Kristovho srdca nemôže zadať príčinu takémuto rozlišovaniu. (Boží priatelia, 228-229)