Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť (...). A z neba zaznel hlas: ,,Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 13.17).

Prostredníctvom krstu sa náš Boh Otec stal Pánom našich životov, včlenil nás do života Krista a zoslal nám Ducha Svätého.

Božia sila a moc osvecujú tvár zeme.

Zapáľme svet ohňom, ktorý si prišiel vrhnúť na zem!… A svetlo tvojej pravdy, Ježišu náš, ožiari jedného nekonečného dňa mysle všetkých ľudí.

Počujem ťa volať, Kráľ môj, živým, chvejúcim sa hlasom: ignem veni mittere in terram, et quid volo nisi ut accendatur? – A odpovedám ti – celým svojím bytím, – všetkými zmyslami a mohutnosťami: ecce ego, quia vocasti me!

Krstom ti Pán do duše vtlačil nezmazateľnú pečať: si Božím synom, Božou dcérou.

Dieťa: nehoríš túžbou, aby ho všetci milovali?

(Ísť s Kristom, 128, Súkromné poznámky č. 1741, Vyhňa, 264, 300)