Keď zistíš, že z akéhokoľvek dôvodu už nevládzeš, s odovzdanosťou Pánovi povedz: Pane, dôverujem ti, odovzdávam sa ti, len pomôž mojej slabosti! – A plný dôvery mu opakuj: Ježišu, pozri na mňa, som len úbohý zdrap látky; môj doterajší život je taký smutný, nezaslúžim si byť tvojím synom. Povedz mu to... často mu to opakuj. – Čoskoro začuješ jeho hlas: ,,Ne timeas!“ – Neboj sa! Alebo: ,,Surge et ambula!“ – Vstaň a choď!

Povedal si mi, zatiaľ nerozhodne: ako veľmi dobre si uvedomujem, keď odo mňa Pán žiada viac! – Len som ti pripomenul: Uisťoval si ma, že jediné, čo chceš, je zjednotiť sa s Ním. Prečo sa tomu teraz brániš?

Kiež by si vedel splniť predsavzatie, ktoré si si dal: ,,Aby každým dňom trochu viac umieralo moje ja.“ (Vyhňa, 287-289)