„Pokušenie únavy.“

Rád by som ťa vystríhal pred jednou ťažkosťou, ktorá sa ti môže vyskytnúť: pred pokušením únavy a skleslosti. – Nemáš ešte v čerstvej pamäti ten život – tvoj život! – bez cesty, bez cieľa, bez radosti, ktorému Božie svetlo a tvoje odovzdanie sa dali nový smer a naplnili ho radosťou? – Nevymeň hlúpo prítomnosť za minulosť. (Vyhňa, 286)

Keď zistíš, že z akéhokoľvek dôvodu už nevládzeš, s odovzdanosťou Pánovi povedz: Pane, dôverujem ti, odovzdávam sa ti, len pomôž mojej slabosti! – A plný dôvery mu opakuj: Ježišu, pozri na mňa, som len úbohý zdrap látky; môj doterajší život je taký smutný, nezaslúžim si byť tvojím synom. Povedz mu to... často mu to opakuj. – Čoskoro začuješ jeho hlas: ,,Ne timeas!“ – Neboj sa! Alebo: ,,Surge et ambula!“ – Vstaň a choď!

Povedal si mi, zatiaľ nerozhodne: ako veľmi dobre si uvedomujem, keď odo mňa Pán žiada viac! – Len som ti pripomenul: Uisťoval si ma, že jediné, čo chceš, je zjednotiť sa s Ním. Prečo sa tomu teraz brániš?

Kiež by si vedel splniť predsavzatie, ktoré si si dal: ,,Aby každým dňom trochu viac umieralo moje ja.“ (Vyhňa, 287-289)