„...ale vo mne žije Kristus.“

Tvoji príbuzní, tvoji kolegovia, tvoji priatelia vidia u teba zmenu a uvedomujú si, že to nie je len momentálna premena, že už nie si ten istý. – Nerob si starosti, napreduj ďalej! Plní sa apoštolovo ,,vivit vero in me Christus" – ale vo mne žije Kristus. (Brázda, 424)

„Qui habitat in adiutorio Altissimi, in protectione Dei coeli commorabitur“ – „Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva a v tôni Všemohúceho sa zdržiava.“ Prebývať pod ochranou Najvyššieho, žiť s Bohom: to je riskantná istota kresťana. Na jednej strane byť presvedčení, že Boh nás počuje a že je tu pre nás; a tak sa naše srdce naplní pokojom. No na strane druhej, život s Bohom nepochybne vyžaduje podstúpiť aj riziko, pretože Pán sa neuspokojí iba s časťou: chce všetko. A aj za najmenšie priblíženie sa k nemu bude vyžadovať ochotu a pripravenosť na nové obrátenie, na novú nápravu, pripravenosť pozornejšie počúvať jeho vnuknutia – tie sväté túžby, ktoré necháva klíčiť v našej duši –a premieňať ich na skutky.

Od chvíle nášho prvého vedomého rozhodnutia naplno žiť Kristovo učenie sme na ceste vernosti jeho Slovu iste značne pokročili. Nech už je akokoľvek, nie je pravda, že ešte ostáva veľa vecí, ktoré treba urobiť? A nie je pravda, že je v nás ešte toľko pýchy? (Ísť s Kristom, 58)