Pýtaš sa, čo je základom našej vernosti. – Poviem ti veľmi stručne, že vernosť vychádza z lásky k Bohu, ktorá nám umožňuje prekonať všetky prekážky: egoizmus, pýchu, únavu, netrpezlivosť... – Človek, ktorý miluje, šliape sám po sebe; vie, že aj keby miloval celou svojou dušou, stále nemiluje dosť. (Vyhňa, 532)

Vo vnútornom živote, podobne ako v láske, je treba byť vytrvalý. – Áno, máš vždy nanovo rozjímať o tých istých témach, naliehať, až kým neobjavíš to, čo už dôverne poznáš. – Ako to, že som predtým nevidel tak jasne? – kladieš si prekvapenú otázku. – Jednoducho preto, že sme niekedy ako kamene, po ktorých steká voda, ale nevnikne do nich ani kvapka. – Preto je potrebné nanovo rozmýšľať o tom istom, čo nikdy nie je to isté! – aby sme boli schopní prijať Božie požehnania. (Vyhňa, 540)

Boh sa nenechá predstihnúť v štedrosti a – buď si istý! – dá vernosť tomu, kto sa mu celkom odovzdá. (Vyhňa, 623)