„Ona otvára cestu do nebeského kráľovstva.“

Nech je tvoja láska k Panne Márii živšia, nadprirodzenejšia. – Nehľadaj ju iba preto, aby si ju o niečo prosil: ale jej aj niečo dal! Vrúcnosť, lásku k jej božskému Synovi, lásku prejavenú skutkami v službe blížnym, ktorí sú tiež jeho deti. (Vyhňa, 137)

Vráťme sa opäť ku každodennému životu, ku vzťahu k našim matkám na zemi. Čo si zo všetkého najviac prajú od svojich detí, tela zo svojho tela a krvi zo svojej krvi? Ich najväčšou túžbou je mať ich nablízku. Keď deti vyrastú a už nie je možné, aby boli stále pri nich, netrpezlivo čakajú na správy a dojíma ich všetko, čo sa s nimi deje: od ľahkého prechladnutia až po tie najdôležitejšie udalosti.

Pre našu Matku Máriu nikdy neprestaneme byť malými deťmi, pretože ona otvára cestu do nebeského kráľovstva, ktoré bude dané tým, čo sú ako deti. Od našej Panej by sme sa nemali nikdy vzdialiť. Ako ju teda budeme uctievať? Tým, že sa k nej budeme utiekať, hovoriť s ňou, prejavovať jej svoju lásku, rozvažovať v srdci o jej živote na zemi, rozprávať jej o svojich zápasoch, úspechoch i prehrách. (Boží priatelia, 289-290)