Keby sme tak my kresťania vedeli slúžiť! Zverme Pánovi naše odhodlanie naučiť sa plniť túto úlohu služby, lebo len službou budeme môcť spoznať a milovať Krista, dávať ho poznať aj iným a dosiahnuť, aby ho aj iní milovali.

A ako ho ukážeme iným dušiam? Príkladom. Vydávajme o ňom svedectvo našou dobrovoľnou službou Kristovi vo všetkých našich činnostiach, pretože on je Pánom všetkých skutočností nášho života, a je jediným a konečným zmyslom našej existencie. Potom, čo prinesieme toto svedectvo príkladom, budeme môcť poučiť aj slovom, a náukou. Takto to robil Kristus: coepit facere et docere, najskôr učil skutkami, potom svojím božským kázaním.

Slúžiť iným ľuďom pre Krista si vyžaduje byť veľmi ľudskými. Ak v našom živote tento aspekt ľudskosti chýba, Boh na ňom nič nevybuduje, pretože on obyčajne nestavia na neporiadku, sebectve a povýšenectve. Musíme vedieť všetkých ospravedlňovať, musíme vedieť všetkým prepáčiť. Nespravodlivé nenazveme spravodlivým, o urážke Boha nebudeme hovoriť, že to nie je urážka Boha, a zlo nenazveme dobrom. Na zlo však nebudeme odpovedať iným zlom, ale jasným učením a dobrým skutkom: „zlo utopíme v hojnosti dobra.“ Tak bude Kristus kraľovať v našich dušiach a v dušiach ľudí žijúcich v našej blízkosti. (Ísť s Kristom, 182)