Ak ťa ľudia nadšene oslavovali pre kus chleba – hoci zázrak rozmnoženia chlebov bol veľký – čo by sme mali robiť my za všetky tie dary, ktoré sme od teba dostali, a zvlášť za to, že sa nám bezhranične odovzdávaš v Eucharistii?
Dobré dieťa, tu na zemi zamilovaní bozkávajú to, čo prichádza od milovaného: kvety, list, darček na pamiatku... – A ty... mohol by si niekedy zabudnúť, že máš Ježiša vždy po svojom boku? – Mohol by si zabudnúť... že sa ti dáva ako pokrm?
Zastav sa často v kaplnke, aby si Ježišovi povedal: ...vrhám sa ti do náručia! – Polož mu k nohám, čo máš: svoju úbohosť! – Takýmto spôsobom, napriek všetkému, čo máš za sebou, nikdy nestratíš pokoj. (Vyhňa, 304-306)