Stálosť, ktorou nič neotrasie. – Tá ti chýba. Pros o ňu Pána a urob, čo môžeš, aby si ju získal, pretože je mocným prostriedkom proti tomu, aby si neodbočil z plodnej cesty, na ktorú si sa vydal. (Cesta, 990)
Nedokážeš »vystúpiť vyššie«. – Nie je to čudné: po takom páde!...
Vytrvaj a »vystúpiš«. – Pamätaj, čo napísal istý duchovný spisovateľ: Tvoja úbohá duša je ako vták, ktorý má krídla zalepené blatom.
Je potrebné nebeské slnko a osobné malé a stále úsilie, aby sa vykorenili tieto náklonnosti, predstavy, ochabnutosť: všetko to blato, ktoré sa ti lepí na krídla.
A jedného dňa zistíš, že si voľný. – Keď vytrváš, »vystúpiš«. Ďakuj Bohu, ktorý ti pomohol a raduj sa zo svojho víťazstva. – Akú hlbokú radosť pociťuješ vo svojej duši, odkedy si odpovedal na milosť! (Cesta, 991-992)