,,Boha, píše evanjelista Ján, nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ a objavil sa pred užasnutými zrakmi ľudí: najprv ako novonarodené dieťa v Betleheme, potom ako obyčajné dieťa, rovnaké ako tie ostatné, neskôr v chráme ako rozumný a bystrý mladík, no a nakoniec v láskavej a príťažlivej postave Učiteľa, ktorý uchvátil srdcia zástupov a ony ho s nadšením nasledovali.

Stačí niekoľko prejavov lásky Boha, ktorý sa vteľuje a jeho veľkomyseľnosť sa dotkne našej duše, zapáli nás a jemne nás povedie ku kajúcej bolesti nad naším zlým a častokrát egoistickým správaním. Ježiš Kristus sa nebránil tomu, aby sa ponížil a tak nás z našej úbohosti pozdvihol do dôstojnosti Božích detí, svojich bratov. Ty a ja sa naopak neraz hlúpo pyšníme schopnosťami a talentami, ktoré sme dostali, až si z nich spravíme piedestál a z neho sa vyvyšujeme nad ostatných, akoby zásluhy za skutky, ktorých dokonalosť je značne relatívna, boli jedine naše. ,,Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?( Boží priatelia,111-112)