Ak pre syna, ktorý sa vrátil potom, čo ho zradil, pripravil hostinu, čo asi dá nám, ktorí sme sa vždy snažili zostať po jeho boku?

Preto nech spôsobom nášho správania nepripomíname žiadne urážky, ktorých sa nám dostalo, žiadne poníženie, ktorému sme boli vystavení – kvôli nespravodlivosti, nezdvorilostiam a hrubostiam, ku ktorým dochádzalo – pretože sa nehodí, aby Božie dieťa držalo v ruke pripravený zoznam krívd. Nemôžeme zabudnúť na Kristov príklad a takisto naša kresťanská viera sa nemôže meniť ako oblečenie; môže iba zoslabnúť, zosilnieť, alebo sa stratiť. Nadprirodzeným životom sa viera posilňuje a duša sa desí, keď pozoruje úbohú ľudskú nahotu, zbavenú všetkého nadzmyslového. Odpúšťa a je plná vďaky: Bože môj, keď sa dívam na svoj biedny život, nenachádzam žiaden dôvod k márnivosti a už vôbec nie k pýche; nachádzam iba mnoho dôvodov k tomu, aby som bol vždy pokorný a kajal sa. Viem veľmi dobre, že najväčším dôkazom ľudskej ušľachtilosti je slúžiť.

,,Nuž vstanem, mesto pochodím; po námestiach a uliciach budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem... " A nielen mesto. Prejdem z jedného konca sveta na druhý – pochodím všetky zeme, všetky národy, budem chodiť po cestách a chodníkoch, len aby som našiel pokoj pre svoju dušu. A nájdem ho vo svojej každodennej práci, ktorá pre mňa nebude niečím nepríjemným, ale naopak, cestou a dôvodom k stále väčšej láske a k stále tesnejšiemu spojeniu s Bohom. (Boží priatelia, 309-310)