„Mária hľadá strateného Syna.“

Tri dni a tri noci hľadá Mária Syna, ktorý sa stratil. Kiež by sme ty a ja mohli povedať, že ani naša vôľa nájsť Ježiša nepozná odpočinok. (Brázda, 794)

Kristus je malý chlapec. Akú bolesť asi musela cítiť jeho Matka a svätý Jozef, keď ho pri návrate z Jeruzalema nenašli medzi príbuznými a priateľmi! A akú radosť, keď ho neskôr z diaľky vidia, ako poučuje izraelských učiteľov zákona! No všimnite si zdanlivo tvrdé slová, ktoré vyslovuje, keď odpovedá svojej Matke: ,,Prečo ste ma hľadali?“

Nebolo vari rozumné, že ho hľadali? Ľudia, ktorí vedia, čo je to stratiť Krista a znovu ho nájsť, to iste dobre chápu... ,,Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Hádam ste nevedeli, že všetok svoj čas mám celý venovať svojmu nebeskému Otcovi?

Ovocím dnešného rozjímania by malo byť presvedčenie, že naša cesta po tejto zemi – za akýchkoľvek podmienok a v akomkoľvek čase – je pre Boha, že je pokladom slávy, obrazom neba, že máme v rukách úžasnú vec, ktorú sme povinní spravovať, so zodpovednosťou voči ľuďom a Bohu, bez toho, že by bolo potrebné meniť svoj stav, uprostred ulice, posväcujúc svoju prácu a povolanie, rodinný život, spoločenské vzťahy a všetku činnosť, aj keby sa zdalo, že je výhradne svetská. (Boží priatelia, 53-54)