Aké smutné je žiť a za zamestnanie mať márnenie času, ktorý je Božím pokladom! Na ospravedlnenie takého počínania neexistuje žiadna výhovorka.

« Nech nikto nevraví: mám iba jeden talent, nemôžem nič dosiahnuť. Aj s jedným talentom môžeš vykonať záslužnú prácu. » Aké poľutovaniahodné je nevyťažiť prospech, nezužitkovať všetky schopnosti – či už ich je málo alebo veľa, ktoré dal Boh človeku, aby sa venoval službe ľuďom a spoločnosti!

Ak kresťan márni svoj čas na zemi, hrozí mu nebezpečenstvo, že si premárni aj svoje nebo, keď sa zo sebectva utiahne do ústrania, keď sa ukryje a o nič sa nestará. Ten, čo miluje Boha, nielenže odovzdá všetko, čo má a čím je, do služby Kristovi, ale dá aj sám seba. Nevidí svoje ja prízemným pohľadom v zdraví, v mene, v kariére. (Boží priatelia, 46)