Dám ti radu: snaž sa vo svojej modlitbe zamiešať do evanjeliových scén ako jedna postava navyše. Najprv si predstav výjav alebo tajomstvo ruženca, ktoré ti pomôžu, aby si sa sústredil a rozjímal. Potom zapojíš rozum a budeš uvažovať o príslušnom ryse Majstrovho života: o jeho nežnom srdci, o jeho pokore, o jeho čistote, o jeho plnení Otcovej vôle. Napokon mu porozprávaj, ako je to v týchto veciach s tebou, čo sa ti obvykle stáva, čo sa s tebou deje práve teraz. Dávaj pritom dobrý pozor, pretože Pán ti možno bude chcieť niečo naznačiť: hlboko v srdci pocítiš vnútornú inšpiráciu, uvedomíš si isté veci a možno začuješ aj jeho jemnú výčitku.

(...)Znovu vravím, že jestvuje tisíc spôsobov, ako sa modliť. Božie deti nepotrebujú dopredu nalinkovanú a umelú metódu na to, aby mohli hovoriť so svojím Otcom. Láska je vynaliezavá a dôvtipná, a ak milujeme, budeme schopní objaviť vlastné dôverné spôsoby, ktoré nás privedú k nikdy sa nekončiacemu dialógu s Pánom. (...)

(...)Keď budeme ochabovať, utiekajme sa k láske Panny Márie, učiteľky modlitby; a k svätému Jozefovi, nášmu Otcovi a Pánovi, ktorého si toľko ctíme a ktorý bol na tomto svete v najdôvernejšom styku s Božou Matkou a s jej Božským synom. Oni predložia našu slabosť Ježišovi a ten ju premení na silu. (Boží priatelia, 253-255)