Ako smutne znie slovo ekumenizmus z úst katolíkov, ktorí ubližujú iným katolíkom! (Brázda,643)

Raz som povedal Svätému Otcovi Jánovi XXIII., keď som bol dojatý jeho milým a otcovským prijatím: „Svätý Otec, v našom Diele vždy našli všetci ľudia, katolíci i nekatolíci, príjemné miesto: ekumenizmu som sa nenaučil od Vašej Svätosti.“ On sa dojato smial, pretože vedel, že už roku 1950 povolila Svätá stolica Opus Dei, aby ako spolupracovníkovprijímala nekatolíkov, a dokonca i nekresťanov.

Skutočne je veľa bratov iných vyznaní - a nechýbajú medzi nimi pastori a dokonca ani biskupi svojich konfesií -, ktorí sa cítia priťahovaní duchom Opus Dei a podieľajú sa na našich apoštolátoch. A je čím ďalej tým viac - tak ako silnejú naše kontakty - prejavov sympatií a srdečného porozumenia, vyvolaných tým, že členovia Opus Dei zamerajú svoju spiritualitu na jednoduchú úlohu prežívať zodpovedne záväzky, ktoré kresťan prijíma krstom. Prianie usilovať o kresťanskú dokonalosť a túžba vykonávať apoštolát pri posväcovaní vlastnej profesionálnej práce; život prežívaný vo svetskej skutočnosti, ktorý rešpektuje jej autonómiu, ale pristupuje k nej s duchom a láskou rozjímavých duší; prvoradý význam, ktorý pri organizovaní našich prác prisudzujeme jednotlivcovi, pôsobenie Ducha v srdciach a rešpektu k dôstojnosti a slobode, prameniacim z božského synovstva každého kresťana. (Konverzácie, 22)