„Boh nás volá, aby sme mu slúžili v každodenných úlohách.“

Svet nás čaká. Áno, milujeme vášnivo tento svet, lebo Boh nás to tak naučil: »sic Deus dilexit mundum...« – Boh tak miloval svet; a pretože je naším bojiskom – nádherenej vojny lásky –, aby sme všetci dosiahli pokoj, ktorý Kristus prišiel nastoliť. (Brázda, 290)

Hlásal som to neprestajne slovami Písma svätého: svet nie je zlý, je predsa Jeho stvorením, predsa na neho pozrel a videl, že je to dobré.

To my ľudia ho robíme zlým a ošklivým , svojimi hriechmi a svojou nevernosťou. Nepochybujte o tom, deti moje: akýkoľvek únik pred poctivými každodennými skutočnosťami je vo vašom prípade mužov a žien zo sveta, v rozpore s Božou vôľou.

Naopak teraz musíme s novou istotou pochopiť, že Boh vás volá, aby ste mu slúžili v civilných, svetských a hmotných činnostiach ľudského života. V laboratóriách, na operačnom sále nemocnice, v kasárňach, na katedre univerzity, v továrni, v dielni, na poli, doma. A v každej z tohoto obrovského množstva prác na nás každý deň čaká Boh. Majte to na pamäti; v najbežnejších situáciách je skryté niečo sväté, božské a je na každom z vás, aby to našiel.

Niet inej cesty, deti moje. Buď dokážeme Pána nájsť vo svojom všednom živote, alebo ho nenájdeme nikdy. Preto vám môžem povedať, že naša doba potrebuje skutočnosti a zdanlivo najobyčajnejším situáciám vrátiť ich vznešený pôvodný zámer, dať ich do služieb Božieho kráľovstva, zduchovnieť ich tým, že z nich urobíme prostriedok nášho trvalého stretávania s Ježišom Kristom a príležitosťou k takémuto stretnutiu. (Konverzácie Mons. Escrivá de Balaguer, 114)