Liturgia Veľkého piatku sa začína prostráciou kňazov namiesto zvyčajného úvodného bozku. Je to gesto osobitnej úcty k oltáru, ktorý je nahý, zbavený všetkého, čo pripomína Ukrižovaného v hodine Umučenia. Ticho prerušuje nežná modlitba, v ktorej sa celebrant odvoláva na Božie milosrdenstvo – „Reminiscere miserationum tuarum, Domine“ - a prosí Otca o večnú ochranu, ktorú nám Syn získal svojou krvou, teda tým, že za nás dal svoj život^[1].

Starobylá tradícia vyhradzuje pre tento deň ohlasovanie umučenia podľa Jána ako vrcholný moment liturgie slova. V tomto evanjeliovom rozprávaní vystupuje do popredia úžasný majestát Krista, ktorý „sa vydáva na smrť v plnej slobode Lásky“^[2]. Pán odvážne odpovedá tým, ktorí ho prišli chytiť: „Ako im povedal: Ja som, cúvli a popadali na zem“^[3]. Neskôr ho počujeme odpovedať Pilátovi: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“^[4], a preto jeho stráž nebojuje, aby ho oslobodila. „Consummatum est“^[5]: Pán sa ponáhľa až do konca svojej vernosti Otcovi, a tak víťazí nad svetom^[6].

Po ohlasovaní Umučenia a modlitbe veriacich sa liturgia obracia na Lignum Crucis, strom kríža: slávny nástroj ľudského vykúpenia. Adorácia svätého kríža je gestom viery a ohlasovaním Ježišovho víťazstva nad diablom, hriechom a smrťou. S ním my kresťania víťazíme, pretože „toto je víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom: naša viera“^[7].

Cirkev obklopuje kríž úctou a vážnosťou: biskup predstupuje, aby ho pobozkal bez ornátu a prsteňa^[8]; po ňom nasleduje adorácia veriacich, pričom piesne oslavujú jeho víťazný charakter: „Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, velebíme a oslavujeme tvoje zmŕtvychvstanie, lebo drevo kríža prinieslo radosť celému svetu“^[9]. Je to tajomné spojenie smrti a života, do ktorého nás chce Boh ponoriť: „Niekedy obnovujeme radostný podnet, ktorý priviedol Pána do Jeruzalema. Inokedy zas bolesť jeho smrteľného zápasu, ktorý skončil na Kalvárii… Alebo slávu jeho víťazstva nad smrťou a hriechom. No vždy, lásku — radostnú, bolestnú i slávnu — lásku Kristovho srdca“^[10].

^[1] Rímsky Misál, Veľký piatok, Slávenie utrpenia a smrti Pána, úvodná modlitba.

^[2] Svätý Josemaría, Krížová cesta, X. zastavenie.

^[3] Jn 18, 6.

^[4] Jn 18, 36.

^[5] Jn 19, 30.

^[6] Porov. Jn 16, 33.

^[7] 1 Jn 5, 4.

^[8] Porov. Ceremoniál biskupov, body 315, 322.

^[9] Rímsky Misál, Veľký piatok, Slávenie utrpenia a smrti Pána, bod 20.

^[10] Svätý Josemaría, Krížová cesta, XIV. zastavenie, bod 3.