Slovo grál pochádza etymologicky z neskoro latinského gradalis alebo gratalis, ktoré je odvodené z klasickej latinčiny zo slova crater – nádoba. V rytierskych románoch zo stredoveku sa tak označuje nádoba alebo pohár, v ktorom Ježiš premenil svoju krv pri poslednej večeri a ktorý neskôr použil Jozef z Arimatey na zachytenie krvi a vody, ktorá sa vyliala pri umývaní Ježišovho tela. O niekoľko rokov neskôr si podľa týchto kníh vzal Jozef kalich so sebou na Britské ostrovy (pozri otázku č. 42. Kto bol Jozef z Arimatey?) a založil spoločenstvo správcov tejto relikvie, ktorí boli neskôr spájaní s templármi. Je pravdepodobné, že sa táto legenda zrodila vo Walese a čerpala zo starovekých latinizovaných prameňov, ako boli napríklad Pilátove skutky, apokryf z piateho storočia.
V keltskej ságe o Percevalovi alebo Parzivalovi – spojenej s cyklom o kráľovi Artušovi a rozvíjanej v dielach ako je Perceval alebo príbeh svätého grálu (Chrétien de Troyes), Parzival (Wolfram von Eschenbach) či Artušova smrť (Thomas Malory) – sa legenda obohacuje a ďalej šíri. Z grálu sa stáva vzácny kameň, ktorý nejaký čas strážili anjeli, a potom bol zverený do opatrovníctva rytierom z rádu Svätého grálu a ich vládcovi, kráľovi grálu. Každý rok na Veľký piatok zletí z neba holubica, položí na kameň hostiu, obnoví jeho tajomnú silu a moc, ktorá mu prepožičiava večnú mladosť a ktorá dokáže uhasiť každú túžbu jesť a piť. Nápisy na kameni z času na čas prezrádzajú, kto je povolaný k večnej blaženosti v meste grálu, v Montsavage.
Táto legenda je vďaka svojmu námetu spojená s kalichom, ktorý Ježiš použil pri poslednej večeri a o ktorom existuje niekoľko starovekých tradícií. Existujú tri hlavné tradície.
Najstaršia je zo 7. storočia. Podľa nej anglosaský pútnik tvrdí, že v jeruzalemskom chráme Božieho hrobu videl kalich, ktorý použil Ježiš, a dotkol sa ho. Bol vyrobený zo striebra a mal dve viditeľné držadlá.
Druhá tradícia hovorí, že ide o kalich, ktorý sa zachoval v janovskej katedrále sv. Vavrinca. Nazýva sa Sacro catino. Je to zelený krištáľ podobný miske, ktorý do Janova priviezli križiaci v 12. storočí.
Podľa tretej tradície je kalichom z poslednej večere ten, ktorý sa uchováva v katedrále v španielskej Valencii a je uctievaný ako svätý kalich. Ide o chalcedónový kalich veľmi tmavej farby. Ten mal byť privezený svätým Petrom do Ríma a tam používaný jeho nástupcami, kým nebol v 3. storočí kvôli prenasledovaniu odovzdaný do opatrovania svätému Vavrincovi. Ten ho odviezol do Huescy. Potom, čo sa nachádzal na rôznych miestach v Aragónsku, bol v 15. storočí prenesený do Valencie.
Juan Chapa