Medzi najstaršími obvineniami Židov a pohanov voči Ježišovi bolo obvinenie, že bol čarodejník. V druhom storočí Origenes vyvracia obvinenia z mágie, ktoré vzniesol proti Učiteľovi z Nazareta Celsus a na ktoré poukazujú svätí Justinus, Arnobius a Lactantius. Aj niektoré židovské tradície datujúce sa do druhého storočia obsahujú obvinenia z čarodejníctva. Vo všetkých týchto prípadoch sa netvrdí, že neexistoval alebo že nerobil zázraky, ale že motívom jeho konania bol osobný záujem a sláva. Z týchto tvrdení možno vyvodiť historickú existenciu Ježiša a jeho povesť divotvorcu, ako sa uvádza v evanjeliách. Preto dnes medzi preukázané fakty o Ježišovom živote patrí aj to, že konal exorcizmy a uzdravoval.

V porovnaní s inými postavami tej doby známymi tým, že konali zázraky, je však Ježiš jedinečný. Vykonal oveľa väčší počet zázrakov, ktoré mali úplne iný význam ako zázraky, ktoré konali niektoré z týchto postáv (ak je to vôbec pravda). Počet zázrakov pripisovaných iným divotvorcom je veľmi obmedzený, zatiaľ čo v evanjeliách máme vykreslených 19 zázrakov v Matúšovom, 18 v Markovom, 20 v Lukášovom a 8 v Jánovom evanjeliu. Okrem toho synoptici a Ján odkazujú na mnoho ďalších zázrakov, ktoré Ježiš urobil (porov. Mk 1,32-34 par.; 3,7-12 par.; 6,53-56; Jn 20,30). Aj význam týchto zázrakov je iný ako u akéhokoľvek iného divotvorcu. Ježiš koná zázraky, ktoré u ich príjemcov znamenajú uznanie Božej dobroty a zmenu života. Jeho neochota ich konať ukazuje na to, že nestál o chválu či slávu. Preto majú svoj vlastný význam.

Ježišove zázraky musíme chápať v kontexte Božieho kráľovstva: „Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo“ (Mt 12,28). Ježiš ustanovuje Božie kráľovstvo a zázraky sú výzvou, na ktorú majú veriaci odpovedať. To je ich hlavným a charakteristickým znakom. Kráľovstvo a zázraky sú nerozlučiteľne spojené.

Ježišove zázraky neboli výsledkom techniky (ako u lekára) alebo pôsobenia démonov či anjelov (ako u čarodejníka), ale boli výsledkom nadprirodzenej moci Božieho Ducha.

Ježiš konal zázraky preto, aby potvrdil, že v ňom je prítomné kráľovstvo, aby ohlásil definitívnu porážku satana a posilnil vieru vo svoju osobu. Nie sú to akési obdivuhodné zázraky, ale činy samotného Boha, ktoré majú hlbší význam, než je samotný zázračný skutok. Zázraky v prírode sú znamením toho, že nadprirodzená moc prejavujúca sa v Ježišovi presahuje ľudský svet a dominuje aj nad prírodnými silami. Zázraky uzdravenia a exorcizmy sú znamením toho, že Ježiš prejavil svoju moc zachrániť človeka od zla, ktoré ohrozuje jeho dušu. Jedny aj druhé sú znamením iných duchovných skutočností: uzdravenia tela – oslobodenie z otroctva choroby – znamenajú uzdravenie duše z otroctva hriechu; moc vyháňať démonov predstavuje Kristovo víťazstvo nad zlom; rozmnoženie chlebov poukazuje na dar Eucharistie; utíšenie búrky je výzva dôverovať Kristovi v búrlivých a ťažkých časoch; vzkriesenie Lazára oznamuje, že Kristus sám je vzkriesením a je obrazom konečného vzkriesenia; atď.