43. Čo je podstatou kresťanského posolstva?

Štyridsiatatretia z 54 otázok o Ježišovi Kristovi a Cirkvi, na ktoré odpovedá tím profesorov histórie a teológie z Navarskej univerzity.

Spočíva v ohlasovaní Ježiša Krista. On je tou dobrou správou (evanjeliom), ktorú od začiatku hlásali apoštoli, ako píše svätý Pavol: „Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu... Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim“ (1 Kor 15,1-5). Toto posolstvo sa týka priamo Ježišovej smrti a vzkriesenia, ktoré podstúpil kvôli našej spáse, a jeho obsahom je aj to, že Ježiš je Mesiáš (Kristus) poslaný Bohom, ako bolo sľúbené Izraelu. Ježišovo posolstvo preto zahŕňa aj vieru v jediného Boha, stvoriteľa sveta a človeka, hlavného protagonistu dejín spásy.

Kresťanské posolstvo oznamuje, že Ježišom Kristom sa plne uskutočnilo zjavenie Boha človeku: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,4-5). Ježiš zjavuje, kto je Boh, spôsobom novým a hlbším, než mal ľud Izraela; zjavuje Boha ako svojho Otca až tak, že hovorí: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30). Cirkev sa opiera o učenie apoštolov a hlása Ježiša Krista ako Božieho Syna a skutočného Boha rovnakej podstaty s Otcom.

Počas svojho života na zemi konal Ježiš s Božou mocou a Božím Duchom, ktorý bol v ňom (Lk 4,18-21), a navyše prisľúbil, že po svojom zmŕtvychvstaní a oslávení s Otcom zošle Ducha (Jn 14,16; atď.). Keď apoštoli v deň Turíc prijali Ducha Svätého, pochopili, že Ježiš splnil svoj sľub z neba a zažili jeho premieňajúcu silu. Duch Svätý ďalej oživuje cirkev ako svoju dušu. Preto je súčasťou kresťanského posolstva Duch Svätý, pravý Boh a tretia osoba Najsvätejšej Trojice.

Kresťanské posolstvo tiež ohlasuje to, čo hlásal Ježiš Kristus: Božie kráľovstvo (Mk 1,15). Ježiš tento symbolický výraz naplnil obsahom, keď ním naznačil prítomnosť Boha v ľudských dejinách a na ich konci a jednotu Boha s človekom. Ježiš hlásal, že Božie kráľovstvo sa už začalo jeho prítomnosťou medzi ľuďmi a jeho skutkami oslobodzovania z moci diabla a zla (Mt 12,28). Je to práve táto prítomnosť a pôsobenie Ježiša Krista, ktoré v Cirkvi pokračuje silou Ducha Svätého. Cirkev je v ľudských dejinách zárodkom a semenom tohto kráľovstva, ktoré slávne vyvrcholí pri druhom príchode Krista na konci časov. Medzitým človek skrze krst získava nový vzťah s Bohom, vzťah Božieho dieťaťa spojeného s Ježišom Kristom, ktorý vyvrcholí po smrti a pri konečnom vzkriesení. Kristus je v Cirkvi stále skutočne prítomný v Eucharistii a pôsobí aj v ostatných sviatostiach, ktoré sú účinnými znameniami jeho milosti. Ak kresťania žijú v láske, prejavuje sa skrze ich činy Božia láska ku všetkým ľuďom. To všetko je súčasťou kresťanského posolstva.

Gonzalo Aranda