Ježiš zomrel pribitý na kríž 14. deň nisanu, v piatok 7. apríla roku 30. Možno to odvodiť z kritickej analýzy evanjeliových rozprávaní, ktorú potvrdzujú narážky na jeho smrť v Talmude (porov. TB, Sanhedrin VI,1; list 43a).
Ukrižovanie bol trest smrti, ktorý používali Rimania pre otrokov a rebelov. Bola to potupná smrť a preto nemohla byť vykonaná na rímskom občanovi, iba na cudzincovi. Keďže izraelská krajina bola pod rímskou nadvládou, existuje množstvo svedectiev o tom, že odsúdenie na tento trest bolo dosť časté. Miestodržiteľ v Sýrii, Quintilius Varus, dal v roku 4 pred Kristom ukrižovať dvetisíc Židov ako odvetu za povstanie.
K určeniu toho, akým spôsobom mohol byť Ježiš ukrižovaný, prispeli významné objavy, ku ktorým došlo na pohrebisku Giv'at ha-Mivtar na okraji Jeruzalema. Našla sa tam hrobka človeka, ktorý bol ukrižovaný v prvej polovici 1. storočia po Kristovi, čiže Ježišovho súčasníka. Na hrobke sa dá rozoznať nápis: „Ján, syn Haggoly“. Jeho výška mohla byť 1,7 metra a mal asi dvadsaťpäť rokov. Išlo určite o ukrižovanie, lebo hrobárom sa nepodarilo odstrániť klinec, ktorým boli pribité jeho nohy, takže musel byť pochovaný aj s klincom, na ktorom zostal kúsok dreva. Tak sa dalo určiť, že kríž mladíka bol z olivového dreva. Zdá sa, že medzi nohami sa nachádzal malý výčnelok dreva, ktorý sa dal použiť ako podpera a slúžil ako sedadlo, aby odsúdenec mohol nabrať trochu síl a predĺžiť tak svoju agóniu, čím sa predišlo okamžitej smrti udusením, ktorá by nastala, keby celá váha visela na rukách a nebolo by sa o čo oprieť. Nohy boli mierne rozkročené a pokrčené. Ostatky nájdené v jeho hrobe ukazujú, že kosti rúk neboli prebodnuté ani zlomené. Preto je najpravdepodobnejšie, že paže tohto človeka boli jednoducho pevne priviazané k priečnemu trámu (na rozdiel od Ježiša, ktorého na drevo pribili). Nohy boli naopak pribité klincami. Na jednej sa ešte zachoval veľký a pomerne dlhý klinec. Z polohy, v ktorej sa nachádza, sa dá usudzovať, že klinec prešiel oboma nohami takto: nohy trochu rozkročené so stĺpom medzi nimi, ľavá strana pravého členka a pravá strana ľavého členka spočívajú na stranách stĺpu kríža, dlhý klinec prechádza najskôr jednou nohou od členku ku členku, potom dreveným stĺpom a napokon druhou nohou. Utrpenie pri tomto ukrižovaní bolo také, že ho Cicero nazval „tie najväčšie muky“, „to najkrutejšie a najstrašnejšie utrpenie“, „najhoršie a posledné zo všetkých múk, ktoré sa vykonáva na otrokoch“ (In Verrem II, kniha V, 60- 61).
Aby sme si dokázali uvedomiť realitu toho, čo znamenala Ježišova smrť na kríži, nestačí zostať pri bolestných, tragických detailoch, ktoré nám vie priblížiť história, lebo najhlbšia realita je tá, ktorá vyznáva, „že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem“ (1 Kor 15,3). Svojím veľkorysým odovzdaním sa na smrť na kríži ukazuje veľkosť Božej lásky ku každému človeku: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5,8).
Francisco Varo