Jozef Kajfáš bol veľkňaz, súčasník Ježiša. V Novom zákone je často citovaný (Mt 26,3; 26,57; Lk 3,2; 11,49; 18,13-14; Jn 18,24.28; Sk 4,6). Židovský historik Jozef Flavius hovorí, že Kajfáš sa stal najvyšším veľkňazom v roku 18, vymenoval ho Valerio Grato a bol zosadený Viteliom okolo roku 36 (Židovské starožitnosti, 18.2.1 a 18.4.3). Za ženu mal dcéru Annáša. Aj podľa Jozefa Flavia bol Annáš veľkňazom v rokoch 6 až 15 (Židovské starožitnosti, 18.2.1 a 18.2.2). Podľa tohto datovania a v súlade s tým, čo uvádzajú evanjeliá, bol Kajfáš veľkňazom v čase, keď bol Ježiš odsúdený na smrť na kríži.

Jeho dlhé pôsobenie vo funkcii veľkňaza je významnou indíciou, že mal veľmi dobré vzťahy s rímskou správou a to aj v čase vlády Piláta. V spisoch Jozefa Flavia sa pri viacerých príležitostiach spomínajú slovné výpady Piláta voči náboženskej a národnej identite Židov a tiež konkrétne osoby, ktoré proti nemu pozdvihli svoj hlas. Absencia mena Kajfáš – ktorý bol veľkňazom práve v tom čase – medzi tými, ktorí sa sťažovali na Pilátove priestupky, ukazuje na dobré vzťahy medzi týmito osobami. Ten istý postoj blízkosti a spolupráca s rímskou autoritou je odrazom aj toho, čo evanjeliá rozprávajú o procese s Ježišom a o jeho odsúdení na smrť na kríži. Všetky evanjeliové rozprávania sa zhodujú v tom, že po výsluchu Ježiša sa veľkňazi dohodli a odovzdali ho Pilátovi (Mt 27,1-2; Mk 15,1; Lk 23,1 a Jn 18,28).

Pre poznanie toho, ako sa prví kresťania stavali k Ježišovej smrti, je dôležité, čo vo svojom evanjeliu rozpráva svätý Ján o tom, aké názory prevažovali v čase pred jeho odsúdením: „Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: ‚Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.‘ Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti“ (Jn 11,49-52).

V roku 1990 objavili na pohrebisku Talpiot v Jeruzaleme dvanásť skriniek s pozostatkami. Na jednej z nich je nápis „Joseph bar Kaiapha“, meno, ktoré Jozef Flavius pripisuje Kajfášovi. Ide o niekoľko osárií z prvého storočia a pozostatky uložené v príslušnej schránke by mohli patriť tej istej osobe, o ktorej sa zmieňujú evanjelia.

Francisco Varo