Ježišov postoj a učenie – podľa ktorého sa neskôr riadilo prvé kresťanské spoločenstvo, ako možno vidieť v Skutkoch apoštolov a v listoch Nového zákona – dávalo ženám dôstojnosť, ktorá bola v rozpore s vtedajšími zvykmi.
Aj keď existovali rozdiely medzi vyššími spoločenskými triedami a ľudovými vrstvami, ich spoločnou charakteristikou bolo, že žena nemala vo verejnom živote miesto. Jej miesto bolo v domácnosti, kde bola podriadená svojmu manželovi: zriedkavo vychádzala z domu a keď tak urobila, tvár mala zahalenú závojom a s mužmi sa nerozprávala. Manžel jej mohol dať priepustný list a prepustiť ju. Samozrejme, toto všetko neplatilo vždy doslovne, lebo napríklad ženy museli pomáhať pri prácach na poli. No i tak sa nemohli samy zastaviť pri mužovi a rozprávať sa s ním.
Najvýraznejší rozdiel oproti mužom nachádzame v náboženskej rovine: žena je podriadená zákazom Zákona, ale od jeho príkazov je oslobodená (chodiť na púť do Jeruzalema, recitovať denne Šemu atď.). Nemusela študovať Zákon a školy boli vyhradené pre chlapcov. Rovnako v synagóge boli ženy spolu s deťmi oddelené od mužov mriežkou. Nezúčastňovali sa veľkonočnej hostiny, ani nepatrili k tým, ktorí vyslovovali požehnanie po jedle. No aj napriek tomu v evanjeliách nachádzame mnoho príkladov Ježišovho otvoreného postoja voči ženám: mnoho žien uzdravil, často ich dával za príklad – napríklad ženu, ktorá vymetie dom a hľadá stratenú drachmu (Lk 15,8), vdovu vytrvalú v modlitbe (Lk 18, 3) alebo chudobnú a veľkorysú vdovu (Lk 21,2). Vysvetlil a napravil výklad o rozvode (Lk 16,18) a dovolil ženám, aby ho nasledovali.
Čo sa týka nasledovania Ježiša a jeho učeníkov, Ježišov postoj bol tiež otvorenejší. Ježiš mal nasledovníkov, dalo by sa povedať, že usadených učeníkov, ktorí žili vo svojich domovoch, ako napr. Lazár (Jn 11,1; porov. Lk 10,38-39) alebo Jozef z Arimatie (Mt 27,57). Tak ako ich, môžeme považovať za nasledovníkov aj Martu a Máriu (Lk 10,38-41). O Márii sa hovorí, že „si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo“ (Lk 10,39); vyjadruje sa tým postoj Pánovho učeníka (porov. Lk 8,15.21). Evanjelium hovorí o putujúcom poslaní Ježiša a jeho učeníkov.
V tomto kontexte treba chápať Lk 8,1-3 (porov. Mt 27,55-56; Mk 15,40-41): Ježiš „chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.“
Existovala teda skupina žien, ktoré sprevádzali Ježiša a apoštolov pri hlásaní Božieho kráľovstva a ktoré vykonávali dielo diakonie, služby.
Vicente Balaguer