Panna Mária počala Ježiša bez pričinenia muža (Mt 1,25) a žiadne ďalšie deti nemala. Naznačuje to aj skutočnosť, že Ježiš na kríži zveril svoju matku Jánovi (Jn 19,27). Tak nám to odovzdala tradícia cirkvi, ktorá uznáva Máriu ako aeiparthenos –„vždy pannu“. Ide o pravdu viery v súlade s evanjeliovými textami. Výrazy, ktoré sa nachádzajú v evanjeliách, treba chápať správne:
a) V evanjeliu sa hovorí, že Ježiš je prvorodený syn Márie (Lk 2,7), čo by znamenalo, že je najstarší z niekoľkých súrodencov. Avšak výraz „prvorodený“ je zákonné meno prvého dieťaťa (Ex 12,29; 34,19 atď.) a neznamená, že by po ňom boli ďalší súrodenci, o čom svedčí jeden hebrejský zápis, ktorý hovorí, že istá matka zomrela pri pôrode svojho „prvorodeného syna“.
b) V Matúšovi 1,25 čítame: „Ale nepoznal ju, kým neporodila syna.“ Grécka spojka heos – „kým nie“, by znamenala, že neskôr došlo k manželskému spolužitiu. Avšak táto spojka sama osebe naznačuje, čo sa stalo do tejto chvíle, v tomto prípade panenské počatie Ježiša, neberúc do úvahy neskoršiu situáciu. Tú istú spojku nachádzame v Jánovi 9,18, kde sa hovorí, že farizeji neuverili vo vyliečenie slepého od narodenia, „kým“ si nezavolali jeho rodičov. No v ďalšom texte sa hovorí, že ani potom neuverili.
c) V evanjeliových textoch sú výslovné zmienky o Ježišových „bratoch a sestrách“ (Mk 3,32; 6,3). Dokonca sa uvádzajú mená štyroch z nich: Jakub, Jozes, Júda a Šimon (Mk 6,3). Z týchto štyroch Jakub bude mať významnú úlohu v prvotnej cirkvi ako hlava jeruzalemskej cirkvi, známy ako „Jakub, Pánov brat“ (Gal 1,19; porov. 1 Kol 15,7). Treba vedieť, že v hebrejčine ani aramejčine neexistuje zvláštny výraz, ktorý by naznačoval stupeň príbuzenstva, a preto všetci príbuzní sú „bratia“. Grécke slovo, ktoré sa prekladá ako „brat“ – adelfós, ktoré sa objavuje v evanjeliách (sú to texty, ktoré odrážajú svet semitský, nie grécky), má široký význam počnúc od pokrvného súrodenca k nevlastnému súrodencovi, švagrovi/švagrinej, bratrancovi/sesternici, strýkovi/tete, susedovi, apoštolovi atď. V Gn 13,8 sa hovorí, že Abrahám a Lot boli bratia, no v skutočnosti z iných údajov vieme, že išlo o strýka a synovca. V Marekovi 6,17 sa hovorí, že Herodias si vzala Herodesa, „brata Filipa“, a že v skutočnosti to boli nevlastní bratia, lebo nemali rovnakú matku. V Jánovi 19,25 čítame, že pri Ježišovom kríži boli „jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova“, t.j. dve Márie, ktoré museli byť príbuzné a nie pokrvné sestry, lebo mali rovnaké meno.
Je pravda, že v gréčtine existuje pre „bratrancov“ slovo anepsios, no v Novom zákone sa objavuje len raz (Kol 4,10). Tvrdenie, že ak by išlo o bratrancov a nie o skutočných bratov, tak by evanjelisti použili tento termín alebo by zanechali nejaké iné indície, znamená, že to už a priori predpokladáme. Uvádzať ako dôkaz Hegisippovo svedectvo zaznamenané Eusebiom, ktorý hovorí o Jakubovi ako o Pánovom bratovi (Hist. eccl. 2,23) a o Simeonovi ako o Pánovom bratrancovi (Hist. eccl. 4,22), nie je presvedčivé, lebo pochádzajú z častí textu s odlišným kontextom. Prvý z nich môžeme chápať ako titul, pod ktorým bol Jakub známy bez toho, aby sa stupeň príbuznosti bližšie špecifikoval.
Pokiaľ nie je v kontexte uvedené nič ďalšie, nedá sa určiť presný význam slova „brat“ a stupeň príbuzenského vzťahu. Ježiš je známy ako „syn Márie“ (Mk 6,3). Je jej jediným dieťaťom. Pravým vykladačom týchto textov je cirkevná tradícia, a nie zdanlivo pravdepodobnejšie filologické analýzy a ojedinelé svedectvá, nech už sú akokoľvek staré. Tá istá tradícia vysvetľuje, že v texte Nového zákona sa musí výraz „brat/sestra“ Ježiša chápať ako „príbuzný“, podľa významu gréckeho slova. Akýkoľvek iný výklad je možný, ale svojvoľný.
Juan Chapa