Opus Dei

V tejto epizóde „Fragmenty Histórie“ sa ponárame do života Aurory Nieto Funcia, jednoduchej a silnej ženy, učiteľky, matky troch detí a vdovy od svojich 28 rokov. V roku 1945 objavila svoje povolanie do Opus Dei ako cestu odovzdania sa a stretnutia s Bohom a je považovaná za prvú supernumerárku. Jej príbeh osvetľuje, čo znamená hľadať svätosť uprostred bežného života.

Úmysel modlitby pápeža Leva XIV. na júl 2025 zdôrazňuje dôležitosť rozvíjania schopnosti robiť múdre rozhodnutia vedené Duchom Svätým v čoraz zložitejšom svete.

Som Eva, pochádzam zo štvrte Horta v Barcelone a som numerárka auxiliar. Mám 34 rokov a milujem hory, behanie... Odreagujem sa pri tom, relaxujem. Veľmi rada mám prírodu. Rada čítam, píšem, chodím von s kamarátkami... Zaujíma ma všetko, čo sa týka módy, chcem byť v obraze. A chýba mi čas na toto všetko!

Keď Ježiš prirovnáva Božie kráľovstvo k pokladu, pre ktorý človek predá všetko, oddeľuje kresťanstvo od hodnôt, ako sú istota alebo stabilita, a sústreďuje ho na riziko, misiu, dobrodružstvo zlepšovania sveta.

Aké udalosti poznačili život mladého Josemaríu pred rokom 1928? Ako objavil svoje kňazské povolanie? José Luis González Gullón nás v tomto článku zavedie do prvých rokov kňazstva svätého Josemaríu Escrivá, do kľúčovej etapy jeho duchovnej cesty, keď ešte nezaložil Opus Dei, ale už cítil, že Boh od neho žiada niečo veľké.

Cesta, ktorou sa človek dostane k poznaniu konkrétneho obsahu a dôsledkov vlastného povolania, je vždy niečo intímne, a hoci ju možno vnímať veľmi jasne, je istým spôsobom neopísateľná, pretože cesty Božie sú vždy neopísateľné.

Supernumerárky a supernumerári: najčastejšia tvár Opus Dei.

19. marca Cirkev slávi sviatok svätého patriarchu, patróna Cirkvi a Diela, dátum, keď v Opus Dei obnovujeme záväzok lásky, ktorý nás spája s naším Pánom.

„Túto cestu je možné zhrnúť do jediného slova: milovať. Milovať – to znamená mať veľké srdce, spolucítiť so starosťami tých, ktorí nás obklopujú, vedieť odpúšťať a pochopiť: obetovať sa spolu s Kristom za všetky duše.“ (sv. Josemaría)

Vedomie, že sme stále v Božej prítomnosti, v nás živí nádej. Z nej potom ako pramene vyvierajú radosť a pokoj, ktoré robia plodným náš život aj život ľudí okolo nás.