Opus Dei

Krása povolania k založeniu si kresťanskej rodiny so sebou prináša povolanie k svätosti, ktorá nie je druhotriedna, ale prvotriedna.

Komentár k sviatku svätého apoštola Ondreja. „Hneď opustili siete a išli za ním“. Život svätého Ondreja nebol taký, ako očakával, ako ho predvídal: jeho život bol v skutočnosti oveľa šťastnejší. To isté sa môže stať aj nám, ak sa rozhodneme nasledovať Pána až do konca, bez toho, aby sme chceli všetko kontrolovať a sami rozhodovať o konci.

Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. (Mt 9,9)

„V procese rozlišovania povolania nie sme nikdy sami, lebo každé povolanie sa rodí a formuje v Cirkvi.“

Hybnou silou apoštolátu je láska, ktorá je Božím darom: „V kresťanovi, Božom dieťati, tvoria priateľstvo a láska jedinú realitu: sú Božím svetlom, ktoré zohrieva“ (Vyhňa, 565). Cirkev rastie predovšetkým prostredníctvom lásky svojich veriacich; až potom nasleduje ako plod tejto lásky štruktúra a organizácie, ktoré jej majú slúžiť.

V pastierskom liste z 28. októbra 2020 uvažuje Mons. Fernando Ocáriz o duchu Opus Dei a o žití povolania v rôznych osobných okolnostiach.

​Tajomstvo slobodného srdca: vzdať sa pozemskej lásky, aby svet mohol byť naplnený svetlom Božej lásky.

Povolanie do Opus Dei je volaním k interpretácii Božej partitúry, k hraniu Božej hudby, ktorej variácií je toľko, koľko je ľudí.

Príbehov povolania je toľko, koľko je ľudí. V tomto redakčnom článku predkladáme niektoré z najčastejších medzníkov na ceste, na ktorej môže človek spoznať svoje povolanie.

Poslanie rodičov nespočíva len v prijatí detí, ktoré im Boh pošle: trvá po celý život a jeho horizontom je nebo.