„Vždy sa utiekajte k dobrému pastierovi.“

Nazdávaš sa, že si významná osobnosť: tvoje štúdiá, tvoje výskumné práce, tvoje publikácie, tvoje spoločenské postavenie, tvoje meno, tvoje politické aktivity, funkcie, ktoré zastávaš, tvoj majetok..., tvoj vek... už nie si nijaké dieťa...! Práve pre toto všetko potrebuješ viac ako ktokoľvek iný vodcu pre svoju dušu.(Cesta,63)

Svätosť Kristovej nevesty sa prejavovala vždy – a podobne je tomu i dnes – hojnosťou dobrých pastierov. Kresťanská viera, ktorá od nás vyžaduje byť jednoduchými, nás však nevedie k naivite. Sú nájomníci, ktorí mlčia, ale sú aj takí, ktorých slová nepochádzajú od Krista. Preto, ak Pán dopustí, že sa ocitneme v tme, hoci aj v maličkostiach, ak pocítime, že naša viera nie je dosť pevná, hľadajme útočište u dobrého pastiera, u toho, ktorý využije svoje právo a vojde bránou; u toho, ktorý dáva život za druhých a slovom i skutkom dosvedčuje, že je milujúcou dušou: hoci sám možno tiež hriešnik, ale vždy plný dôvery v Kristovo odpustenie a milosrdenstvo.

Ak vás vaše svedomie bude znepokojovať pre nejaký hriech – hoci sa vám nebude zdať ťažký –, ak máte pochybnosti, pristúpte k sviatosti pokánia. Choďte ku kňazovi, ktorý sa o vás skutočne postará, ktorý bude od vás vedieť vyžadovať pevnú vieru, jemnosť duše a pravú kresťanskú statočnosť. V Cirkvi má každý plnú slobodu spovedať sa u ktoréhokoľvek kňaza, čo má príslušné povolenie, ale kresťan, ktorý žije priamočiaro, sa rozhodne – slobodne – pre toho, koho pozná ako dobrého pastiera, a pre toho, kto mu pomôže zdvihnúť pohľad nad seba a vo výšinách uvidieť Pánovu hviezdu. (Ísť s Kristom,34)