„Urob všetko, čo môžeš, aby si spoznal Boha.“

Každý deň urob všetko, čo môžeš, aby si Boha ,,spoznal“, mal s ním vzťah, každým okamihom sa čoraz viac doňho zamiloval a nemyslel na nič iné, ako na jeho Lásku a slávu. – Podarí sa ti to, dieťa moje, ak ani za nič neopustíš svoje chvíle modlitby, prežívanie Božej prítomnosti (prostredníctvom strelných modlitieb a duchovných svätých prijímaní, ktoré ťa povzbudia), sústredenú účasť na svätej omši a svoju prácu, ktorú dobre dokončíš z lásky k nemu. (Vyhňa, 737)

Deti moje, tam, kde sú vaši bratia ľudia, tam, kde sú vaše túžby , vaša práca, vaše lásky, tam je miesto vášho každodenného stretávania s Kristom. Uprostred najmateriálnejších pozemských vecí sa preto nachádza miesto, kde sa musíme posväcovať službou Bohu a všetkým ľuďom.

Hlásal som to neprestajne slovami Písma svätého: svet nie je zlý, je predsa Jeho stvorením, predsa na neho pozrel a videl, že je to dobré. / Por. Gn 1,7 a nasl. /.

To my ľudia ho robíme zlým a ošklivým , svojimi hriechmi a svojou nevernosťou. Nepochybujte o tom, deti moje: akýkoľvek únik pred poctivými každodennými skutočnosťami je vo vašom prípade mužov a žien zo sveta, v rozpore s Božou vôľou.

Naopak teraz musíme s novou istotou pochopiť, že Boh vás volá, aby ste mu slúžili v civilných, svetských a hmotných činnostiach ľudského života. V laboratóriách, na operačnom sále nemocnice, v kasárňach, na katedre univerzity, v továrni, v dielni, na poli, doma. A v každej z tohoto obrovského množstva prác na nás každý deň čaká Boh. Majte to na pamäti; v najbežnejších situáciách je skryté niečo sväté, božské a je na každom z vás, aby to našiel. (Konverzácie, Mons. Escrivá de Balaguer, 113-114)