Chudobní – vravel náš priateľ – sú mojou najlepšou duchovnou knihou a hlavným motívom mojich modlitieb. Spôsobujú mi bolesť a je to Kristova bolesť, ktorá ma trápi. A pretože ma to bolí, viem, že ho milujem a že milujem ich. (Brázda, 827)

Náš Pán Ježiš Kristus natoľko miloval ľudí, že sa stal človekom, vzal na seba našu prirodzenosť a žil v každodennom kontakte s chudobnými a bohatými, so spravodlivými a hriešnikmi, s mladými a starými, s pohanmi a židmi. Žil v neustálom dialógu so všetkými: s tými, ktorí ho milovali, s tými, ktorí neustále hľadali spôsob, ako prekrútiť jeho slová, aby ho odsúdili. – Usiluj sa aj ty správať ako Pán. (Vyhňa, 558)

Nenapĺňa ťa radosťou, že tak zblízka pociťuješ Ježišovu chudobu?... Aké pekné je zriekať sa aj potrebných vecí. Ale ako On: v skrytosti a mlčky. (Vyhňa, 732)