„Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.“

Ježišu, aké len musí byť ťa vidieť, môcť s tebou hovoriť! A zostať tam stáť, kontemplujúc tvoju tvár, ponorený do nesmiernosti tvojej nádhery a nikdy, nikdy neprestať na teba hľadieť! Ó Ježišu, smieť ťa uvidieť! Hľadieť na teba a ostať ranený láskou k tebe!

A z oblaku zaznel hlas: ,,Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“

Pane náš, stojíme pred tebou, pripravení vypočuť si všetko, čo nám chceš povedať. Hovor, pozorne počúvame tvoj hlas. Nech tvoje slová určené našej duši zapália našu vôľu, aby ťa vždy okamžite a horlivo poslúchla.

Vultum tuum, Domine, requiram Pane, ja hľadám tvoju tvár. Zavše rád zatvorím oči a myslím na to, že konečne príde chvíľa – keď Pán bude chcieť -a ja ho uvidím; no nie akoby v zrkadle... ale z tváre do tváre. Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?(Svätý Ruženec, IV. Tajomstvo svetla)