„Požehnaná vytrvalosť oslíka...“

Keď nejde o vybudovanie veľmi veľkého diela, skutočne Božieho diela – svätosti – nestojí za to sa odovzdať. A preto Cirkev pri kanonizovaní svätých prehlasuje hrdinskosť ich života. (Brázda, 611)

Keby účelom života nebolo vzdávať chválu Bohu, život by bol opovrhnutia hodný, ba až odporný.(Cesta, 783)

Požehnaná vytrvalosť oslíka pri čerpacom kolese! – Vždy rovnaký krok. Vždy rovnaké okruhy. – Deň po dni, všetky rovnaké. Bez toho by ovocie nedozrelo, ani záhrada by sa nerozrástla a záhony by zostali bez vône. Vštep si túto myšlienku do svojho vnútorného života. (Cesta, 998)

A čo je tajomstvom vytrvalosti? Láska. – Zamiluj sa a neopustíš Ho. (Cesta,999)

Odovzdanosť je prvým krokom na ceste obety, radosti, lásky, spojenia s Bohom. A tak sa celý život naplní tým požehnaným bláznovstvom, ktoré nachádza šťastie tam, kde ľudská logika vidí len nedostatok, utrpenie, bolesť.(Brázda, 2)

Pýtaš sa, čo je základom našej vernosti. – Poviem ti veľmi stručne, že vernosť vychádza z lásky k Bohu, ktorá nám umožňuje prekonať všetky prekážky: egoizmus, pýchu, únavu, netrpezlivosť... – Človek, ktorý miluje, šliape sám po sebe; vie, že aj keby miloval celou svojou dušou, stále nemiluje dosť. (Vyhňa, 532)