„Nech ste čo najviac deťmi!“

Odporúčam ti, aby si sa niekedy snažil vrátiť… na začiatok svojho ,,prvého obrátenia“, čo je veľmi blízke myšlienke stať sa dieťaťom: v duchovnom živote sa treba dať viesť s úplnou dôverou, bez strachu či dvojakostí: treba hovoriť s úplnou jasnosťou o tom, čo máme na mysli a v duši. (Brázda, 145)

Nech ste čo najviac deťmi! Čím viac, tým lepšie. Hovorím vám to zo skúsenosti kňaza, ktorý za týchto tridsaťšesť rokov musel mnohokrát povstávať - aké boli dlhé a zároveň aké krátke! - a ktorý sa snaží plniť jasnú Božiu vôľu. Vždy mi pomáhala jedna vec: že som stále dieťaťom a vrhám sa do náruče svojej Matky a do srdca Krista, svojho Pána.

Veľké pády, ktoré spôsobujú vážne škody na duši a ktoré sú niekedy takmer nenapraviteľné, vždy pochádzajú z pýchy, z toho, že sa človek cíti byť dospelý a sebestačný. Vtedy uňho prevláda niečo ako neschopnosť poprosiť o pomoc toho, kto mu ju môže poskytnúť: nielen Boha, ale napríklad i priateľa, kňaza. A úbohá duša, izolovaná vo svojom nešťastí, stráca orientáciu a blúdi. (Boží priatelia, 147)