Tvoje správanie by sa nemalo obmedziť na jednoduché vyhýbanie sa pádu či príležitosti na hriech. Nemalo by sa v žiadnom prípade redukovať na obyčajné chladné a vykalkulované popieranie. Vieš predsa, že čistota je cnosť a ako taká musí rásť a zdokonaľovať sa?! Znovu vravím, že nestačí byť iba zdržanlivým. Musíme žiť čisto a hrdinsky sa o to usilovať. Tento postoj znamená pozitívne konanie, keď s radosťou prijímame Božie požiadavky: praebe, fili mi, cor tuum mihi et oculi tui vias meas custodiant, daj mi, syn môj, svoje srdce a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!
A teraz sa ťa pýtam: ako sa pozeráš na tento boj ty? Dobre vieš, že zápas, ak je vedený od začiatku, je už vybojovaný. Odíď od nebezpečenstva okamžite, hneď ako spozoruješ prvé iskierky vášne a možno ešte skôr. Navyše sa choď ihneď pozhovárať s tým, kto vedie tvoju dušu; čo najskôr, ak je to možné, lebo ak otvoríte svoje srdce dokorán, v boji zvíťazíte. Stačia jeden – dva skutky a už je z toho návyk, sklon, zvyk. Preto je treba bojovať, aby sme dosiahli návyk cnosti, návyk sebazáporu a neodmietli hlúpo Lásku všetkých Lások.
Rozjímajte nad radou, ktorú dáva sv. Pavol Timotejovi: te ipsum castum custodi, zachovaj sa čistý, aby sme i my sami neustále bdeli a boli pripravení chrániť tento poklad, ktorý nám Boh zveril. Koľkých ľudí som počas svojho života počul zvolať: keby som s tým bol prestal hneď na začiatku! A vraveli to plní zármutku a zahanbenia. (Boží priatelia, 182)