„Povzbudzuje nás, učí nás, vedie nás.”

»Iesus Christus, perfectus Deus, perfectus Homo« – Ježiš Kristus, dokonalý Boh a dokonalý človek. Mnoho kresťanov, čo nasledujú Krista, je uchvátených jeho božstvom, ale zabúdajú naňho ako na Človeka… a zlyhávajú v uskutočňovaní nadprirodzených cností – i napriek všetkému vonkajšiemu balastu nábožnosti – pretože nerobia nič preto, aby získali obyčajné ľudské cnosti. (Brázda, 652)

Zamiluj sa do Kristovho najsvätejšieho človečenstva. – Nenapĺňa ťa radosťou, že chcel byť ako jeden z nás? Ďakuj mu za tento vrchol jeho dobroty! (Vyhňa, 547)

Vďaka ti, môj Ježišu, za to, že si sa chcel stať dokonalým Človekom, s milujúcim a najláskavejším srdcom, ktoré miluje až na smrť a trpí; ktoré sa napĺňa radosťou i bolesťou; ktoré sa nadchýňa ľudskými cestami a ukazuje im tú cestu, čo vedie do neba; ktoré sa hrdinsky podrobuje povinnosti a riadi sa milosrdenstvom; ktoré bdie nad chudobnými i bohatými; ktoré sa stará o hriešnikov i spravodlivých… – Vďaka ti, môj Ježišu a daj nám srdce podľa Tvojho srdca! (Brázda, 813)

V tomto sa teda konkrétne prejavuje pravá úcta k Ježišovmu Srdcu: v poznaní Boha a v poznaní seba samého, v pohľade na Ježiša a v utiekaní sa k Ježišovi, ktorý nás povzbudzuje, učí a vedie. V takejto úcte niet miesta pre povrchnosť človeka, ktorý keď nie je úplne ľudský, nie je potom schopný ani prijímať skutočnosť vteleného Boha.

Ježiš na kríži, so srdcom prebodnutým z lásky k ľuďom, je výrečnou odpoveďou na otázku o hodnote vecí a ľudí, tak, že slová sú tu úplne zbytočné. (Ísť s Kristom, 164-165)