„Modlitba: láskyplný rozhovor s Ježišom.“

Modlitbu kresťana som vždy chápal ako láskyplný rozhovor s Ježišom, ktorý by sme nemali prerušiť ani vo chvíľach, keď sme fyzicky vzdialení od svätostánku, pretože celý náš život je pretkaný piesňou ľudskej lásky spievanou Bohu... a milovať môžeme v každom čase. (Vyhňa, 435)

Nech v priebehu nášho dňa nechýbajú chvíle venované iba Bohu, chvíle, v ktorých k nemu pozdvihujeme svoje myšlienky. Ani nemusíme mať na perách žiadne slová, pretože tie spievajú v našom srdci. Ak je to možné, venujme tejto norme zbožnosti dostačujúci čas, najlepšie v pevne stanovenú hodinu. Pri Svätostánku, sprevádzajúc toho, ktorý tam z lásky zostáva. Keby nebola iná možnosť, obráťme sa na Boha kdekoľvek, pretože On je neopísateľným spôsobom prítomný v našej duši v stave milosti. No poradil by som ti, aby si do oratória zašiel vždy, keď budeš môcť. (...)

Každý z vás, ak bude chcieť, si môže nájsť vlastný spôsob rozhovoru s Bohom. Nerád rozprávam o metódach alebo návodoch, pretože nikdy som nechcel nikoho šnurovať; naopak, snažil som sa všetkých povzbudiť, aby sa nebáli priblížiť k Pánovi, rešpektujúc každého, aký je, s jeho vlastnými charakteristickými vlastnosťami. Proste Pána, aby sme nechali celý náš život preniknúť jeho plánmi a prijali ich nielen svojím rozumom, no predovšetkým v hĺbke srdca a celým vonkajším správaním. Uisťujem vás, že tak si ušetríte veľkú časť mrzutostí a trápení spôsobených egoizmom a budete sa cítiť plní síl šíriť dobro vo svojom okolí. Koľko len zmizne protivenstiev, keď sa vnútorne postavíme do blízkosti svojho Boha, ktorý nikdy neopúšťa. A opäť sa v rôznych odtieňoch obnovuje Ježišova láska k učeníkom, k chorým a ochrnutým, a on sa pýta: Čo ti je? Vieš, mám... A v tom okamihu prichádza svetlo, alebo aspoň zmierenie a pokoj.

Keď ťa pozývam k dôvernému rozhovoru s Pánom, mám na mysli zvlášť tvoje osobné ťažkosti, pretože väčšina prekážok nášho šťastia pochádza z viac či menej skrytej pýchy. Považujeme sa za výnimočných, pripisujeme si vynikajúce kvality, a keď nás ostatní za takých nemajú, cítime sa pokorení. Je to dobrá príležitosť utiekať sa k modlitbe a snažiť sa o nápravu, s istotou, že nikdy nie je neskoro na to, aby sme zmenili kurz. No je vhodné začať s touto zmenou čo najskôr. (Boží priatelia, 249)