- Kedy konečne zničíš tú márnivú sebaúctu, ktorú k sebe cítiš? Potom pôjdeš na spoveď radostne, ukázať sa taký, aký si, pred ,,toho človeka,“ pomazaného – druhého Krista, samotného Krista! –, ktorý ti dá rozhrešenie a Božie odpustenie. (Brázda, 45)

Otče, ako môžete zniesť toľkú špinu? opýtal si sa ma po kajúcnej spovedi.

– Mlčky som si pomyslel, že keď ťa tvoja pokora privádza k takémuto pocitu – že je to špina, hromada špiny – potom ešte môžeme obrátiť celú tvoju úbohosť na niečo skutočne veľké. (Cesta, 605)

Ako málo lásky máš k Bohu, keď sa vzdávaš bez boja pod zámienkou, že to nie je ťažký hriech!(Cesta, 328)

Znovu k svojim starým bláznovstvám!... A potom, keď sa vrátiš, pociťuješ v sebe málo radosti, lebo ti chýba pokora.

Zdá sa, že vzdorovito ignoruješ tú druhú časť podobenstva o márnotratnom synovi a ešte stále lipneš na úbohej chuti strukov pre svine. Pyšne ranený svojou krehkosťou nedokážeš žiadať o odpustenie a nemyslíš na to, že ak sa pokoríš, čaká ťa radostné uvítanie tvojho Boha Otca a slávnosť na počesť tvojho návratu a nového začiatku. (Brázda, 65)